Greenpeace podrobil testovaniu v nezávislom nemeckom laboratóriu 109 vzoriek konvenčne dopestovaných a 17 vzoriek jabĺk v bio kvalite. Vzorky pochádzali z 23 rôznych reťazcov. V teste odhalil celkovo 39 rôznych zvyškov pesticídov. V bio jablkách a iba 17 percentách konvenčne dopestovaných vzorkách nenašiel žiadne pesticídy.
Jeden alebo viac pesticídov obsahovalo zo 109 testovaných jabĺk až 91 vzoriek. Najväčší počet - 8 rezíduí, objavilo laboratórium v jablkách z Bulharska. Greenpeace narazil aj na dva pesticídy, ktoré v EÚ nie sú schválené na použitie: difenylamín vo vzorke zo Španielska a etirimol v jednej vzorke z Poľska.
Látky s nevysvetlenými dopadmi na zdravie
Zo vzoriek odobratých na Slovensku (z Billy, Carrefouru, Lidlu a Gazdovského dvora) dopadli najhoršie slovenské jablká Golden Delicious z Billy a rakúske jablká Golden Delicious z Lidla – obe obsahovali koktejl až piatich druhov pesticídov (chlórpyrifos, THPI, fludioxonil, trifloxystrobin a spirodiclofen).
„Pesticídy sú nielen v ovocných sadoch, ale aj na našom tanieri. Aj napriek tomu, že všetky zvyšky pesticídov boli v povolených limitoch, ich rôznorodosť dokazuje, že sa pri konvenčnom pestovaní používajú často a opakovane. Nedostatočné vedomosti o tom, čo všetko môžu koktejly pesticídov spôsobovať životnému prostrediu a tiež zdraviu človeka, preto vyvolávajú vážne obavy,“ uviedla v záverečnej správe koordinátorka kampane Jedlo pre život, Katarína Nikodemová.
„Reťazce by mali prijať opatrenia na zníženie a postupné úplné vylúčenie pesticídov z ovocia a zeleniny. O tom, že ponuka slovenských bio jabĺk v supermarketoch je zúfalá, svedčí aj fakt, že keď sme ich chceli otestovať, v obchodoch sme nemali šancu žiadne nájsť,“ dodala K. Nikodemová. Slovensko pritom v roku 2014 dopestovalo konvenčne takmer 48 500 ton jabĺk a ekologicky 5 209 ton.
