Informatizácia volebných programov

Predvolebná kampaň dáva politikom možnosť prezentovať sa občanom formou viac-menej abstraktných predsavzatí, prípadne i neurčitej, no o to intenzívnejšej kritiky.

Informatizácia spoločnosti vo volebnej rétorike lídrov a vicelídrov politických strán nezaznieva. Drvivú väčšinu obyvateľov Slovenska totiž zaujíma skôr bytová otázka, riešenie nezamestnanosti, problémov zdravotníctva, školstva či sociálna pomoc. Informatizácia je pre mnohých španielska dedina.

Infotrendy oslovili väčšinu politických strán, ktoré majú svojich zástupcov v ešte aktuálnom volebnom období v Národnej rade (NR) SR. Požiadali ich o zhodnotenie doterajších (ne)úspechov pri budovaní informačnej spoločnosti na Slovensku a náčrt konkrétnych krokov na jej podporu v najbližších štyroch rokoch.

Napriek tomu, že na prípravu odpovedí mali celý mesiac (hoci išlo o dovolenkový júl), do stanoveného termínu vyplnený dotazník prišiel len od Demokratickej strany (DS), Strany demokratickej ľavice (SDĽ), Kresťanskodemokratického hnutia (KDH), Aliancie nového občana (ANO) a Smeru.

S dvojtýždňovým sklzom a po urgencii poslala odpovede aj Slovenská demokratická a kresťanská únia (SDKÚ). O niečo neskôr sa ozvalo aj Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS), ktorého mediálne oddelenie malo problém nájsť človeka kompetentného odpovedať na otázky Infotrendov.

Jozef Mečiar, Demokratická strana realizácia projektu Infovek do roku 2004 zníženie DPH za telekomunikačné služby urýchlenie odpisov počítačovej techniky dôsledná liberalizácia telekomunikačného trhu urýchlené vybudovanie vládnej siete Govnet otvorenie diskusie „Open source v štátnej správe“ úprava legislatívy okolo zákona o elektronickom podpise

Rovnaký problém mali aj v Strane maďarskej koalície (SMK), z ktorej sa dotazník nevrátil ani po dvoch urgenciách. Strany, ktoré by sa podľa prieskumov voličských preferencií do nového parlamentu nedostali, Infotrendy o odpovede opätovne nežiadali.

Prevláda negatívne hodnotenie

„Od roku 1996 vláda Vladimíra Mečiara začala pripravovať projekty v oblasti informatizácie, žiaľ, po nástupe kabinetu Mikuláša Dzurindu sa mnohé projekty zastavili,“ tvrdí poradca HZDS pre informatiku Jozef Kaffka. Na mysli má budovanie vládnej siete Govnet, podľa neho sa počítalo s jeho rozšírením na všetky štátne inštitúcie vrátane Armády SR.

„Všetky doterajšie slovenské vlády mali v programovom vyhlásení informatizáciu ako prioritu. Výsledky však nie sú zreteľné,“ myslí si expert ANO pre dopravu, pošty a telekomunikácie Ladislav Csáder. „To, čo počas predošlých šiestich rokov mohlo a malo stáť 15 mld. Sk, bude v nasledujúcich rokoch pri súčasných cenových reláciách stáť minimálne dvojnásobok, nehovoriac o deficite vzdelanostnej úrovne a úniku mozgov za lepšími podmienkami do krajín Európskej únie,“ dodáva expert Smeru pre telekomunikácie Ľubomír Šimko.

Ľubomír Andrassy, Strana demokratickej ľavice podpora Infoveku nákup PC bez DPH do domácností podporou konkurencie zlacniť pripojenie do internetu prenos výkonu štátnej správy do internetu

„Ak sa aj urobili pozitívne kroky, robili sa nekoncepčne, a preto ich pozitívny vplyv na informatizáciu SR bol minimálny,“ priznáva člen republikového výboru SDĽ Ľubomír Andrassy. Slovensko ako jediné v strednej Európe nemá vypracovanú stratégiu informatizácie. Na jej podobe pritom pracuje Ministerstvo školstva (MŠ) SR, ktoré v tomto volebnom období riadili ministri za SDĽ Milan Ftáčnik a Peter Ponický.

Podľa predsedu sekcie správy štátu pre spoje a telekomunikácie SDKÚ Libora Gašpierika mohla vláda podporovať informatizáciu len nepriamo, napríklad prostredníctvom daňových opatrení. „Podpora nebola dostatočná, neprijali sa napríklad návrhy smerujúce k zníženiu DPH za internetové služby,“ dodáva. Bol to však práve jeho stranícky šéf, premiér M. Dzurinda, ktorý bol proti zníženiu sadzby dane, pretože by to podľa neho kolidovalo s európskym právnym poriadkom.

Infovek oslovil všetkých

Za pozitívne kroky odchádzajúcej vlády v oblasti informatizácie člen republikovej rady DS Jozef Mečiar považuje podporu projektu Infovek, sprístupnenie obchodného a živnostenského registra cez internet, prijatie zákona o elektronickom podpise. Pokiaľ ide o zákon o elektronickom podpise, „v štátnom rozpočte chýba 100 mil. Sk na jeho uvedenie do praxe“, upozorňuje Ľ. Šimko.

Prostredníctvom projektu Infovek štát do konca tohto roka zaplatí vybavenie približne 800 základných a stredných škôl špičkovým hardvérom a vysokorýchlostným pripojením do internetu. Cieľom Infoveku je internetizovať do konca roka 2005 všetky základné a stredné školy na Slovensku. Jeho realizácia však závisí od toho, koľko na ňu parlament vyčlení prostriedkov zo štátneho rozpočtu. V tomto roku išlo o 260 mil. Sk. Česko aj Maďarsko do informatizácie škôl investujú ročne v prepočte miliardy korún.

Ľubomír Šimko, Smer úprava DPH na telekomunikačné zariadenia a služby elektronická verejná správa informačná gramotnosť elektronický obchod

Ďalším projektom, ktorý s informatizáciou súvisí, no nikto ho v tejto súvislosti nespomína, je budovanie akademickej siete Sanet. V minulom roku sa Sanetu podaril prechod na gigabitové prenosové rýchlosti, sčasti sa na tom podieľali štátne peniaze, veľkú úlohu zohral aj konkurenčný boj slovenských telekomunikačných operátorov a grant Európskej komisie.

„Výsledky [v Infoveku a Sanete] sú vďaka ľuďom, ktorý na týchto projektoch pracujú, nie preto, že by im niekto systémovo pomáhal,“ domnieva sa L. Csáder. ANO má k Infoveku pomerne blízko, pretože manažérka edukačného obsahu Beáta Brestenská je poslankyňou aliancie v bratislavskom regionálnom parlamente a do NR SR za túto stranu kandiduje na zvoliteľnom 14. mieste.

Daniel Lipšic, Kresťanskodemokratické hnutie znižovanie daní dôsledná liberalizácia telekomunikačného trhu zabránenie úniku mozgov do zahraničia reforma školstva a vedy

„Ak by sa Infoveku venovala taká pozornosť [peniaze zo štátneho rozpočtu] ako doteraz, jeho splnenie by sa dosiahlo v roku 2025,“ konštatuje Ľ. Šimko a dodáva: „Je zarážajúce, že sa naň pri súčasných privatizačných výnosoch nenašli potrebné finančné prostriedky.“ Podľa J. Kaffku si súčasná vláda „pravdepodobne neuvedomuje, že návratnosť finančných prostriedkov v oblasti informatiky je veľmi rýchla“.

S podporou Infoveku i Sanetu súhlasia všetky respondujúce politické strany – s výnimkou KDH. Jeho podpredseda pre vnútornú politiku Daniel Lipšic ich hodnotí „ako málo transparentné. Nie je efektívne takýmto spôsobom míňať peniaze.“

Libor Gašpierik, Slovenská demokratická a kresťanská únia pokračovanie projektu Infovek úprava legislatívy okolo zákona o elektronickom podpise prijať zákon o elektronickom obchode, elektronických dokumentoch rozvoj štátneho informačného systému zníženie DPH na služby pripojenia do internetu odpočet časti nákladov na kúpu PC z daňového základu

Väčšina politických strán si však osvojila aj myšlienky prezidenta Asociácie projektu Infovek Petra Sýkoru, podľa ktorého môže kvalitná technika a vyškolení učitelia pomôcť pri informatizácii lokálnych občianskych komunít. V niektorých menších obciach sú už v súčasnosti školské počítačové učebne s internetovým pripojením po skončení vyučovania dostupné všetkým záujemcom.

„V tejto súvislosti hovoríme o tzv. e-meste, kde sa info-komunikačné technológie využívajú pri pripomienkovaní rozhodnutí mestských samospráv, na diskusiu občanov s predstaviteľmi miest, diskusiu medzi občanmi či vyhľadávanie služieb v meste,“ vysvetľuje J. Mečiar.

Liberalizácia, DPH a ďalšie

Všetky politické strany, ktoré odpovedali na otázky Infotrendov, sú rozhodnuté dôsledne liberalizovať telekomunikačný trh a demonopolizáciou Slovenských telekomunikácií (ST), a.s., Bratislava podporiť rozvoj konkurenčného prostredia.

O výraznom liberalizačnom pokroku mohli podľa Asociácie telekomunikačných operátorov a Asociácie poskytovateľov internetu rozhodnúť i poslanci odchádzajúceho parlamentu. V júni totiž prijali novelu zákona o telekomunikáciách, na základe ktorej by ST museli konkurencii sprístupniť miestne vedenia, spájajúce operátora s koncovým zákazníkom. Novelu však do NR SR vrátil prezident a na poslednej schôdzi ju poslanci opätovne neschválili.

Ladislav Csáder, Aliancia nového občana ustanovenie ústredného štátneho orgánu pre informatiku prispôsobenie zákona o telekomunikáciách legislatíve EÚ zníženie DPH na telekomunikačné služby odstránenie monopolu Slovenských telekomunikácií

Názor na právnu normu zmenil najmä klub KDH, keď júnové jednomyseľné „za“ vymenil za „zdržal sa“ s výnimkou jedného „proti“. Predstavitelia KDH a ostatných strán, ktoré novelu nepodporili, to zdôvodnili tým, že k nim prenikli aj argumenty proti novele, a tým, že do konca nasledujúceho roka je aj tak potrebné prijať úplne nový zákon vyhovujúci regulačnému rámcu EÚ.

Ak sa sľuby politických strán prezentované Infotrendom po voľbách vyplnia, občania sa dočkajú zníženia DPH na internetové a telekomunikačné služby. Takúto alternatívu načrtol aj expert HZDS, ktoré v roku 1997 pre nedostatok daňových príjmov presadilo presun telekomunikačných služieb z päťpercentnej do súčasnej 23-percentnej sadzby dane.

K ďalším krokom na podporu informatizácie spoločnosti by mal patriť nákup výpočtovej techniky bez DPH do domácnosti (SDĽ), urýchlenie odpisov počítačových zariadení (DS), vybudovanie Govnetu (DS, HZDS) či odpočet časti nákladov na kúpu PC z daňového základu v prípade, že počítač kupuje rodina s dieťaťom ako vyučovaciu pomôcku (SDKÚ).

Ministerstvo pre informatiku

Jedným z problémov informatizácie spoločnosti na Slovensku je fakt, že výkonné kompetencie sú roztrúsené medzi osem ústredných orgánov štátnej správy, od Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR až po Štatistický úrad SR. Gestorom vládnej informatiky je MŠ SR, na ktorom sekcia informatizácie spoločnosti funguje iba niekoľko mesiacov. Vo všetkých ostatných krajinách Vyšehradskej štvorky existuje ministerstvo pre informatiku.

Nutnosť koncentrácie informatických právomocí pod samostatný ústredný orgán štátnej správy si uvedomujú aj experti slovenských politických strán. Konkrétneho kandidáta má zatiaľ len Smer a je ním Ľ. Šimko. Predseda strany Róbert Fico však koncom mája krstil knihu o informatizácii spoločnosti predsedovi predstavenstva spoločnosti Corinex, a.s., Bratislava Petrovi Sobotkovi. Podľa Ľ. Šimka to však neznamená, že by sa chcel vo farbách Smeru angažovať v štátnych službách.

Jozef Kaffka, Hnutie za demokratické Slovensko zníženie DPH na služby pripojenia do internetu liberalizácia trhu telekomunikácií podpora alternatívnych metód poskytovania internetu vybudovanie štátneho informačného systému a Govnetu sprístupnenie internetu na školách a verejných miestach zavedenie elektronického podpisu do života

Niektoré politické strany Infotrendom prezentovali aj predstavu o finančnej náročnosti informatizácie spoločnosti v najbližších štyroch rokoch. HZDS hovorí o šiestich miliardách korún, Smer o 25 až 40 mld. Sk.

Odlišný názor má D. Lipšic: „Štát by mal dať okrem vytvárania priaznivého prostredia informatizácii spoločnosti pokoj. A nevyberať od ľudí peniaze, ktoré nevie rozdeliť.“

Podľa expertov ANO a DS nie je výšku investícií do informatizácie možné vyčísliť ani odhadnúť. „Jednotlivé rezorty aj v súčasnosti míňajú [na informatizáciu] slušné peniaze, ale všetci sa hrajú na svojom piesočku,“ domnieva sa Ľ. Andrassy a dodáva: „Aj pri existujúcich prostriedkoch by sa dal dosiahnuť väčší efekt.“

FOTO – MIRO NÔTA, TASR – SVÄTOPLUK PÍSECKÝ, MILAN ILLÍK