Dôsledky bankrotu na ďalší život sú pre ľudí všade vo svete podobné. Majú problémy s hľadaním práce, oblášť vo financiách, právnictve, polícii či armáde. Nevyhnú sa ťažkostiam s prenájmom alebo pri získavaní nových úverov. No i tak ho ľudia v zahraničí na rozdiel od Slovenska využívajú.
V Spojených štátoch amerických, kde má bankrotová legislatíva najhlbšie korene, boli individuálne krachy dokonca také rozšírené, že amerických zákonodarcov donútili pritvrdiť podmienky. Nové pravidlá spred dvoch rokov síce na čas záujem bankrotárov utlmili, no hypotekárna kríza, ktorá vlani zachvátila Ameriku, ho znova oživuje. Ľuďom, ktorí nemajú na to, aby zaplatili úver na bývanie, nezostávajú peniaze ani na splácanie ostatných pôžičiek.
Krachujúcich pribúda aj vo Veľkej Británii. Tá podľa ratingovej agentúry Fitch patrí medzi krajiny s najvyšším rizikom krízy na realitnom a hypotekárnom trhu.
Útlm len dočasne

Pre lepšiu predstavu, v uplynulom roku do osobného bankrotu vstúpilo viac ako 800-tisíc Američanov. „Trend sa zdá tento rok horší, keďže množstvo vysokých spotrebiteľských dlhov sa zhoršuje z dôvodu hypotekárnej krízy,“ uvádza pre Herald Tribune výkonný šéf American Bankruptcy Institute Samuel J. Gerdano.
Americkí bankrotoví sudcovia si preto veľmi nevydýchnu. Len predvlani sa mohli tešiť útlmu žiadostí zadlžených ľudí. V roku 2005 bankrotová horúčka v USA vyvrcholila. Ľudia v problémoch sa snažili využiť staré – voľnejšie - pravidlá krachu. Za dvanásť mesiacov vtedy v krajine pribudli dva milióny individuálnych bankrotov.
Dobrý rok nečakajú ani vo Veľkej Británii. Podľa úverových expertov zo spoločnosti Grant Thornton, ktorých cituje The Independent, by v tomto roku mal počet ľudí v platobnej neschopnosti stúpnuť prinajmenšom na 120-tisíc. Na trojnásobok oproti roku 2004. KPMG odhaduje počet insolventných ešte o desaťtisíc vyššie. Osobný krach bude podľa nej v spoločnosti prijateľnejší ako doteraz, keď sa považuje za veľmi zlú stigmu.
Mimochodom, bankrot nie je nikde lacná záležitosť. V Amerike, kde sa dajú súdne poplatky platiť aj v splátkach, zaplatí žiadateľ 274 dolárov (v prepočte 6 300 Sk). A k nim si musí pripočítať poplatok správcovi. V Británii, kde má správca fixnú odmenu, je konečná cena bankrotu jasná – deväťsto libier (40,5 tisíca korún).
Čakanie na očistu
Ako sa líši osobný bankrot v USA či vo Veľkej Británii od slovenského modelu? Starý kontinent sa nechal americkým právom inšpirovať. A tak legislatívne rozdiely nie sú priepastné. Iná je napríklad lehota, po ktorej sa človek očistí od starých dlhov. Kým na Slovensku musí „v očistci“ čakať tri roky, v Británii má staré dlhy vymazané spravidla už po roku. V Spojených štátoch závisí od typu bankrotu – buď trvá ani nie pol roka, alebo tri až päť rokov.
V USA sa človek môže bankrotom očistiť len od dlhov, ktoré si prihlásil. Nie od tých, ktoré v úvodnom dotazníku neuvedie. V Británii sa hovorí o dlhoch, ktoré má v čase žiadosti o bankrot.
V oboch krajinách existujú medzi dlžobami výnimky, ktorých sa človek zbaviť nemôže. Patria medzi ne dane, pokuty, alimenty, výživné, odškodnenia za spôsobený úraz alebo smrť či dlhy súvisiace s podvodom. Nemožno sa oslobodiť ani od študentských úverov. Bankrotom nemôžu prejsť ani zabezpečené pôžičky. Typickým príkladom sú hypotéky, kde dlžník ručí za úver nehnuteľnosťou. V prípade, že ho nespláca, banka má právo dom či byt predať.
Americký duál
V spojených štátoch funguje osobný bankrot v dvoch režimoch. Prvý, ktorým sa bankroty riadili ešte pred reformou v roku 2005, sa teraz týka len ľudí, ktorí nemajú takmer žiadny majetok ani príjmy. Prípadne sú v takej výške, že z nich nedokážu popri životnom minime splácať aj dlžoby.
Konkurz takejto osoby zväčša trvá štyri mesiace. Majetok dlžníka sa predá a z výťažku sa uspokojí časť podlžností. Zvyšok sa vymaže. Podľa American Bankruptcy Institute tvoria takéto bankroty aktuálne viac ako tri pätiny všetkých osobných krachov v USA.
Zložitejšou procedúrou musia prejsť ľudia, ktorí nejaký majetok majú a majú aj pravidelný príjem. Dlhov sa tak rýchlo nezbavia, no majú šancu, že si udržia svoj majetok. Konkurz u nich trvá tri až päť rokov, počas ktorých musia časť podlžností podľa nariadenia súdu splácať. Sprostredkovane cez správcu konkurzu. Počas toho sú chránení pred všetkými vymáhačmi.
Bankrotujúci musia uhradiť aspoň toľko, koľko by získali veritelia v prípade predaja ich majetku. Ak tieto podmienky splnia, zvyšné dlžoby sa vymažú. Túto formu osobného bankrotu môžu využiť len Američania, ktorých zabezpečené dlhy nepresahujú 920-tisíc dolárov, napríklad hypotéky či pôžičky na auto. Nezabezpečené dlhy nemôžu byť vyššie ako 307-tisíc dolárov.

Britská „rýchlovka“
Individuálny bankrot vo Veľkej Británii zvykol trvať dva až tri roky, no od reformy v roku 2004 sa skrátil na rok. Funguje tradične – dlžník vyplní úvodný dotazník, stratí kontrolu nad svojím majetkom, nad ktorým od toho času vládne asistent – správca. Po roku sa dlhy zmažú, no dlžník musí zo svojho platu odvádzať sumu nariadenú súdom zväčša tri roky.
No ak správca konkurzu zistí, že jeho klient sa dostal do bankrotu nezodpovedným a neopatrným konaním, môže túto lehotu predĺžiť o dva až pätnásť rokov. Počas bankrotu nemôže Brit prijať úver viac ako 500 libier. Do toho sa počítajú aj také potenciálne dlhy ako napríklad poštová dobierka.
Foto - Profimedia.cz