Hitom pre prácechtivých je po vstupe do EÚ najmä Maďarsko

Počas prvého roka členstva Slovenska v Európskej únii sa veľa diskutovalo o voľnom pohybe pracovnej sily. Najmä v súvislosti s Veľkou Britániou, Írskom a Švédskom, ktoré sa ako jediné z pätnástich starých členských krajín únie nebránia prílevu pracovnej sily z ôsmich nových členských krajín zo strednej a výhodnej Európy prechodnými obdobiami.

V diskusiách však zanikol regionálny rozmer. Slovenským občanom sa totiž vstupom do EÚ okrem troch „západných“ trhov otvorili aj pracovné trhy nových členských krajín, ktoré sa pridali k historicky otvorenému Česku.

NEPREHLIADNITE SÚVISIACI ČLÁNOK:
• 49219>Možnosti študovať boli, po vstupe sú lepšie

Najväčší boom prežíva zamestnávanie slovenských občanov v Maďarsku. Od vstupu do EÚ podľa rôznych zdrojov vzrástol počet slovenských občanov pracujúcich v Maďarsku desať- až dvadsaťnásobne. Sú suverénne najpočetnejšími zahraničnými pracovníkmi v Maďarsku spomedzi všetkých členských krajín EÚ. Viac je v Maďarsku len Rumunov a Ukrajincov.

Maďarsko sa tak z pohľadu Slovákov zaradilo na druhé miesto v rebríčku najzaujímavejších pracovných trhov EÚ. Hneď za Česko, ktoré je tradičným útočiskom desaťtisícov slovenských pracovníkov.

Podľa údajov českého ministerstva práce v Česku vlani v decembri pracovalo takmer 60-tisíc Slovákov. Predstavovali drvivú väčšinu zo 73-tisíc občanov EÚ oficiálne pracujúcich v Česku.

Problematické štatistiky

Slovenské Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR ani úrady práce celkové štatistiky o pracujúcich Slovákoch v EÚ nemajú. Vedia povedať len to, čo v rámci spätnej väzby získajú od zahraničných ministerstiev.

Spätnú väzbu majú podľa Borisa Katuščáka z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny SR momentálne z piatich krajín. Maďarsko ani Česko medzi nimi nie je.

Slovenská štátna správa tak vie potvrdiť zatiaľ iba fakt, že 14-tisíc Slovákov pracovalo ku koncu marca tohto roka vo Veľkej Británii a takmer šesťtisíc v Írsku. Okolo sedemtisíc slovenských zamestnancov si našlo uplatnenie v Rakúsku, takmer pol druha tisíca v Slovinsku a necelá tisícka na Cypre.

Aj vykazovanie počtu cudzincov z krajín EÚ zamestnaných na Slovensku je problematické. V tomto prípade za to môžu zamestnávatelia, ktorí si nesplnia informačnú povinnosť a nenahlásia svojho zamestnanca slovenským úradom. Tie potom evidujú počty, ktoré sú však v skutočnosti vyššie. O koľko, to si B. Katuščák netrúfa odhadnúť.

Preto podľa neho treba brať s rezervou rebríček, podľa ktorého má najviac svojich štátnych príslušníkov, takmer osemsto, zamestnaných na Slovensku susedné Česko. O viac ako polovicu menej je na Slovensku Poliakov, zhruba trikrát menej ako Čechov je Francúzov. Cez stovku sa ešte prehupli Veľká Británia a Rakúsko.

Smer Maďarsko

„Takmer 30-tisíc Slovákov, ktorí hľadajú lepšie platenú prácu, našlo zamestnanie v maďarských závodoch,“ uviedol v marci maďarský premiér Ferenc Gyurcsány. Pred vstupom do EÚ pritom Maďarsko limitovalo počet zamestnaných Slovákov kvótou dvetisíc osôb.

Podľa maďarských štatistík pracovalo vlani v Maďarsku na základe pracovného povolenia 1 600 slovenských občanov. Po rozšírení EÚ povinnosť vybavovať pracovné povolenie odpadla.

Slováci od mája minulého roku podliehajú len registračnej povinnosti. Maďarské orgány evidovali za osem mesiacov po vstupe oboch krajín do EÚ 9 800 registrovaných pracovníkov zo Slovenska.

Ďalšie tisíce nie sú zachytené v maďarských štatistikách, lebo na maďarský pracovný trh ich dodali slovenské agentúry dočasného zamestnávania. Oficiálne tieto osoby pracujú na Slovensku, pre agentúru.

Slovenské Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR odhaduje počet Slovákov pracujúcich v Maďarsku na 20-tisíc osôb. „Minimálna mzda u našich južných susedov je vyššia a miera nezamestnanosti nižšia ako na Slovensku. Práca pre našich občanov, najmä tých, ktorí ovládajú maďarčinu, je dostupnejšia ako doma,“ uviedla pre TASR Tatiana Ďurčáková z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Rimavskej Sobote.

Do Maďarska prúdia najmä slovenskí pracovníci maďarskej národnosti. Jednak to majú k južným susedom blízko, ale najmä v ich prípade neexistuje na maďarskom trhu práce žiadna jazyková bariéra.

Ďalším dôvodom je, že väčšina pohraničných oblastí južného Slovenska doteraz nepocítila výraznejší prílev zahraničných investorov a tvorbu pracovných miest. Slovenská priemerná mzda dosahuje len niečo vyše polovice maďarskej priemernej mzdy, ktorá je 31-tisíc korún mesačne.

Miera nezamestnanosti na Slovensku dosahuje dvojnásobok maďarskej hodnoty. Preto sú podľa maďarského denníka Népszabadság Slováci ochotní pracovať v Maďarsku za nižšie mzdy ako domáci Maďari. Napríklad z 2 700 zamestnancov ostrihomského závodu japonskej automobilky Suzuki je tisíc zo Slovenska.

Atraktívne dochádzanie

Vysoké počty slovenských občanov denne dochádzajúcich za prácou do Maďarska potvrdzujú, že najzaujímavejšia je práca v zahraničí v prípade, že zamestnanec môže „pendlovať“. Teda žiť doma, s rodinou, v prostredí, ktoré pozná, a za domáce náklady.

A zároveň poberať vyššiu mzdu v blízkom zahraničí. Príklad Maďarska dáva do určitej miery za pravdu obavám Rakúska a Nemecka.

Tieto dve krajiny hraničia s viacerými novými členskými krajinami a vzhľadom na vysoký rozdiel v mzdách a životnej úrovni sa obávajú, že uvoľnenie pohybu pracovnej sily by viedlo k výraznému tlaku na ich pracovný trh. Preto v prístupových rokovaniach presadili sedemročné prechodné obdobie na voľný pohyb pracovníkov, ktoré sa chystajú naplno využiť. Okrem pohybu pracovníkov obmedzujú aj podnikanie v citlivých oblastiach ako stavebníctvo či domáca opatera.

Británia a Írsko

Vo Veľkej Británii sa od rozšírenia EÚ do konca minulého roku za účelom zamestnania zaregistrovalo 133-tisíc občanov ôsmich nových členských krajín EÚ. Viac ako polovicu tvorili Poliaci. Slováci boli tretí najpočetnejší, vlani ich vo Veľkej Británii prácu hľadalo 13-tisíc.

Vláda je presvedčená, že približne 40 percent zaregistrovaných žiadateľov bolo vo Veľkej Británii už pred rozšírením EÚ a vlani po 1. máji len zlegalizovali svoj status. Povinná registrácia záujemcov o prácu z osmičky krajín má zabrániť zneužívaniu sociálneho systému vo Veľkej Británii. O niektorú zo sociálnych dávok požiadalo len 774 žiadateľov o prácu. Žiadosti 753 z nich boli okamžite zamietnuté.

Štyri pätiny zaregistrovaných pracovníkov z nových členských krajín EÚ mali hodinovú mzdu nižšiu ako šesť libier (330 korún). Žiadatelia sú často nútení prijať dočasnú prácu.

Výnimkou nie sú ani prípady, keď sa žiadateľom prácu nájsť nepodarí a vracajú sa domov. Viac ako štyri pätiny uchádzačov o prácu sú slobodní ľudia vo veku od 18 do 34 rokov. Pätina zo všetkých prichádzajúcich hľadala prácu v Londýne.

Do výrazne menšieho Írska sa z celej desiatky nových členských krajín v období od mája do polovice novembra minulého roku vybralo za prácou takmer 50-tisíc ľudí. Takmer polovicu tvorili Poliaci. Rovnako ako v prípade Veľkej Británie za nimi nasledovali Litovci. Slováci, z ktorých si v Írsku prácu hľadali viac ako štyri tisícky, boli štvrtí najpočetnejší.

Ako ďalej?

Prvé prehodnotenie prechodných období na voľný pohyb pracovnej sily príde na rad až v budúcom roku. Zatiaľ nie je známe, či sa k trojici Veľká Británia, Írsko a Švédsko pripoja ďalšie staré členské krajiny a zrušia obmedzenia.

V súčasnosti je najmä v Nemecku, vo Francúzsku a v škandinávskych krajinách zreteľná opačná tendencia. Čoraz častejšie sa tam kritizuje „sociálny, mzdový a daňový dumping“ nových členov únie.

Staré členské krajiny plátajú diery vo vlastnej legislatíve, ktoré na prienik na ich pracovné trhy využívali firmy a pracovné agentúry z nových členských krajín. Tie svojich pracovníkov vysielali na výkon práce do zahraničia.

Keďže išlo o dočasné vyslanie, nemuseli im platiť minimálnu mzdu platnú v krajine výkonu práce. Oficiálne stačilo splniť mzdové predpisy krajiny pôvodu. Robotníci, najmä z Poľska a Pobaltia, boli motivovaní na výkon práce v zahraničí vyplácaním cestovných náhrad, známych ako diéty.

Atraktivitu tohto modelu zvyšovala skutočnosť, že cestovné náhrady oficiálne nie sú príjmom a nepodliehajú zdaneniu. Dánsko na tieto praktiky v marci zareagovalo úpravou, podľa ktorej musí zamestnanec zahraničnej firmy alebo agentúry dostávať dánsku minimálnu mzdu aj v prípade, že je vyslaný do Dánska na dočasnú prácu.

Foto – Roman Schönwiesner