Skupina G8, hrdiaca sa prívlastkom najvyspelejších štátov sveta, sa minulý týždeň zišla v japonskom mestečku Tojako na trojdňovom summite. Ten mal upokojiť obavy, že sa svetová ekonomika rúti do hlbokej krízy.
Stručne povedané, turbulencie svetového hospodárstva spôsobuje trojitá kríza: finančná, energetická a potravinová. V angličtine finance, fuel a food, z čoho sa na Tojako summite ustálil pojem 3F Crisis. Jej rozsah je taký široký, že zrejme presahuje sily a možnosti elitnej osmičky.
Obavy z cien
Predstavitelia G8 prejavili podľa očakávania odhodlanie vyrovnať sa s najpálčivejšími problémami svetovej ekonomiky a vydali sériu vyhlásení k jednotlivým krízovým tematickým okruhom. Obsahujú však len málo konkrétnych návrhov na okamžité zásahy.
Z rečníckych pódií sa dokonca ozývali apologetické upozornenia, že štáty a vlády nie sú povolané na to, aby riadili cenotvorbu potravín a ropy alebo diktovali finančným trhom, ako sa majú správať.
Skupina G8, do ktorej patria Spojené štáty, Kanada, Veľká Británia, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Japonsko a Rusko, nie je homogénnym zoskupením a v názoroch na príčiny explózie cien ropy a potravín sa delí zhruba na dve až tri skupiny.
Paríž, Berlín a Rím pripisujú nemalú časť viny burzovým špekulantom. Washington, Londýn a Ottawa prisudzujú podnet krútenia cenovej špirály ropy a potravín prevahe dopytu nad ponukou.
Medvedev
K druhej skupine sa na tlačovej konferencii v meste Tojako na ostrove Hokaido pridal i ruský prezident Dmitrij Medvedev. Tým možno prekvapil pozorovateľov, ktorí ho zaraďujú do kategórie postsovietskych štátnikov, ktorí vďaka vzdelaniu nadobudnutému v komunistickej ére rozmýšľajú v triednych pojmoch.
V takých zosobňujú burzoví špekulanti diabolskosť kapitalizmu. D. Medvedev, vzdelaním právnik, spoznával zákulisie tvorby cien energonosičov ako predseda správnej rady pološtátneho plynárenského obra Gazpromu.
Ten zvyčajne uzatvára dlhodobé zmluvy. Svetové ropné trhy sú síce iné – viacrozmerné a výbušnejšie –, ale 42-ročný ruský prezident napriek tomu necháva špekulantov na pokoji.
Takýmto prístupom Kremeľ stojí v diskusných treniciach na strane tých názorových prúdov, ktoré nechcú reštriktívne zasahovať do pravidiel deregulácie. Svetová ekonomika sa v ostatnom desaťročí globalizovala a deregulovala závratným tempom a hoci sa tento vývoj javí ako nezvrátiteľný, nemusí to tak byť.
Stačí len počúvať rozhorčené hlasy z rozvojových i z vyspelých krajín pre údajne prirýchle a ľahkovážne odovzdanie zodpovednosti za potravinovú bezpečnosť voľnému trhu a globálnemu agrobiznisu.
Potravinová kríza
Súčasná potravinová kríza otriasla dôverou mnohých občanov a vlád vo voľnú hru trhových síl. Kým vo vyspelých krajinách sa pochybnosti pohybujú na rovine myšlienkového skepticizmu, v rozvojových štátoch miestami vybuchujú do hladových nepokojov.
Vypukli už vo vyše troch desiatkach krajín a v čase summitu prebiehali v Peru. Predstavitelia G8 preto odsúhlasili poskytovanie pomoci najchudobnejším krajinám pri nákupe potravín, osiva a hnojív na zabezpečenie budúcich úrod.
Je to viac náplasť pre nastávajúce mesiace ako liek. V horizonte ďalších rokov vidia lídri krajín G8 východisko v raste poľnohospodárskej produkcie.
To nebude ľahká úloha vzhľadom na celkový úbytok obrábateľnej poľnohospodárskej pôdy vo svete vplyvom erózie, dezertifikácie, industrializačnej a urbanizačnej zástavby a klimatických zmien.
Vzostup agroprodukcie sa dá dosahovať napríklad sledovaním brazílskeho vzoru, teda intenzifikáciou a sceľovaním plošných výmer do veľkostatkov. Ak sa k tomu pridajú výdobytky modernej agrotechnológie vrátane biotechnológií a geneticky modifikovaných plodín, niet dôvodu báť sa nedostatku potravín.
Riskantná závislosť
Tento optimizmus má síce skupina G8, ale nie všetci štátnici, odborníci a ľudia v rozvojovom svete. Znepokojuje ich, že veľkovýrobná agroprodukcia je nákladná na chemicko-priemyselné vstupy či zavlažovanie a vedie k spoliehaniu sa na úzku špecializáciu, na monokultúry a na nákup v krajine nepestovaných potravín na svetových trhoch.
Takáto závislosť od globálneho obchodu máva tienisté stránky, ak sa ceny potravín vymknú z bežných kalkulácií.
Obeťami sa potom stávajú milióny obyvateľov najchudobnejších krajín, ktoré nie sú vývozcami výnosných energonosičov alebo komodít. Na summite G8 prehovoril v ich mene generálny tajomník OSN Ban Ki-moon.
Predbežný odhad počtu hladom ohrozovaných obetí potravinovej krízy je sto miliónov a stúpa. Na riziká sociálnopolitických následkov hladových nepokojov upozornila nemecká kancelárka Angela Merkelová. Systémové a dlhodobo želateľné riešenie však neponúka ani ona.
Konsolidácia ornej pôdy do veľkostatkov a vytláčanie rodinných hospodárstiev robustným agrobiznisom vedie maloroľníkov, neschopných konkurovať mu, k opúšťaniu rodných políčok. Tieto plochy pustnú, vysychajú, strácajú ornicu a menia sa na púšte.
Hodnota pôdy
Táto tematika sa preberala aj na summite G8. Rezonovala u japonskej vlády, ktorá dotuje maloroľníkov aj preto, aby neopúšťali pôdu, ktorú beztak nebudú obrábať agrokolosy.
No enormný cenový vzostup potravín má podobné následky ako cenové skoky ropy. Od istej cenovej hranice sa totiž začína vyplácať vysokonákladná ťažba v netradičných lokalitách.
To platí aj o pestovaní plodín, ak sa vysoké náklady dajú premietnuť do cien. Mohlo by to viesť k renesancii sektora maloroľníkov v marginálnych lokalitách rôzneho typu, kde by nekonkurovali veľkovýrobe.
Snaha neprichádzať o vzácnu pôdu núti napríklad čínsku vládu hľadať spôsoby, ako zabrániť vysychaniu rozsiahlych území na moslimskom severozápade. Hoci vynakladá značné prostriedky na zalesňovanie, zanedbáva starostlivosť o maloroľnícke usadlosti.
Jediným receptom obyčajne bolo vyčleňovanie subvencií. Po vstupe do Svetovej obchodnej organizácie však začal Peking subvencie redukovať a zároveň pristupovať k poľnohospodárstvu ako k odvetviu produkujúcemu komodity vhodné na vývoz.
Čínsky prezident Chu Ťin-tchao sa na summite G8 prihováral za búranie bariér svetovému obchodu vrátane utlmovania subvencovania poľnohospodárstva. Pri nízkej výkupnej cene plodín by tým odsúdil milióny čínskych maloroľníkov na krach a opúšťanie pôdy.
Ak však teraz predávajú za vyššie ceny, nemusia tak masovo opúšťať svoju pôdu, čo pomáha politickej stabilite, národnému hospodárstvu i životnému prostrediu Číny.
CO2, rakety a bomba
Japonská vláda pôvodne predpokladala, že hlavnou témou summitu budú globálne otepľovanie a klimatické zmeny. Hoci ekológiu zatlačili v nástojčivosti ceny energií a potravín, lídri G8 sa venovali aj skleníkovým plynom a dohodli sa na znížení emisných hodnôt CO2 do roku 2050 na polovicu súčasného stavu.
Takýto vzdialený termín je však podľa mienky kritikov príliš mäkký a pre súčasné vládne garnitúry nedostatočne motivujúci.
Stredoeurópskych zemepisných šírok sa na summite týkala problematika amerického radaru v Česku a protiraketovej stanice v Poľsku, prípadne v Litve. Ruský prezident sa na to sťažoval americkému kolegovi Georgeovi Bushovi, ale príliš ním nepohol.
Azda i preto ruská delegácia zabránila G8 prijať príliš ostré vyhlásenie k jadrovému programu Iránu. Možno natruc Teherán práve pripravoval novú raketu so stredne dlhým doletom a v záverečný deň summitu ju aj úspešne vypustil a otestoval.
Skutočnou bombou na summite mohla byť správa, ktorú 4. júla uverejnil britský denník Guardian, že Svetová banka drží od apríla pod pokrývkou štúdiu o značnom vplyve výroby biopalív na globálny rast cien potravín (TREND 27/2008).
G8 sa síce rozvinutiu tejto témy vyhla, ale dozvuky štúdie sa už prejavujú ochladnutím nadšenia v USA a v EÚ legislatívne zvyšovať podiel bioetanolu pridávaného do pohonných látok.
Foto – SITA/AP
