Podľa Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) sa v roku 2024 zaznamenalo v Európe takmer jeden a pol tisíc prípadov západonílskej horúčky a tristo prípadov dengue, ktoré boli prenesené priamo na území kontinentu.
Pre porovnanie – v predchádzajúcich dvoch rokoch ich bolo spolu len asi dvesto. Väčšinu prípadov dengue hlásilo Taliansko, čo predstavuje najväčší výskyt v histórii Európskej únie, naznačuje portál EuroNews.
Tento rok môže byť navyše opäť rekordný. Vo Francúzsku už prebieha sedem aktívnych ohnísk vírusu chikungunya. Podľa odborníkov sa sezóna začala skôr, než býva zvykom.
„Ide o exponenciálnu krivku,“ uviedol pre EuroNews Jan Semenza, environmentálny epidemiológ z univerzity v Umeå vo Švédsku. Podľa neho viacerí vedci už pripúšťajú, že niektoré z týchto ochorení sa môžu v Európe stať endemickými, teda trvalou súčasťou miestnych epidémií.
Cesta k epidémii sa skracuje
Zatiaľ čo v deväťdesiatych rokoch minulého storočia trvalo približne dvadsaťpäť rokov, kým nový druh komára spôsobil rozsiahle prepuknutie choroby, dnes na to podľa dostupných štúdií postačuje menej ako päť rokov. „Tá časová medzera sa dramaticky skrátila,“ konštatuje epidemiológ.
Z globálneho pohľadu je situácia ešte naliehavejšia. Od začiatku roka 2025 bolo vo svete zaznamenaných viac než tri milióny prípadov dengue a 220-tisíc prípadov chikungunye. Ochoreniam podľahlo viac než jeden a pol tisíc ľudí.
Dengue je navyše obzvlášť zákerné, pretože u väčšiny infikovaných sa buď neprejavia žiadne príznaky, alebo sa objavia len mierne symptómy. U niektorých pacientov však môže vírus vyvolať ťažký priebeh a dokonca viesť k úmrtiu. Vírus chikungunya zriedkavo končí smrťou, ale spôsobuje podobné príznaky, pričom najvýraznejšie sú chronické bolesti kĺbov, ktoré môžu pretrvávať mesiace až roky.
K alarmujúcim zisteniam patrí aj návrat komára Aedes aegypti, ktorý je známy prenosom vírusu žltej zimnice. Tento druh sa v minulosti podarilo z Európy eliminovať, no nedávno sa znova objavil na Cypre. „Máme vážne obavy, že by tento agresívny druh mohol opätovne kolonizovať Európu,“ varuje J. Semenza.
Prevencia od letísk až po aplikácie
Komáre ako biologický druh nie je možné úplne vyhubiť, existuje však viacero spôsobov, ako znížiť riziko šírenia infekcií. Odborníci odporúčajú klásť najväčší dôraz na preventívny monitoring, predovšetkým v južných krajinách Európskej únie počas letných mesiacov.
Osobitnú pozornosť si zaslúžia letiská a dopravné uzly, kde sa vírusy môžu rýchlo preniesť z ľudí na komáre. „Ak priletí pasažier z oblasti, kde je aktívna dengue, a má vírus v krvi, je potrebné ho čo najrýchlejšie izolovať, aby ho nestihol poštípať komár – inak vzniká riziko rozsiahlej epidémie,“ vysvetľuje J. Semenza.
V Španielsku už funguje iniciatíva tzv. občianskej vedy, teda že obyvatelia môžu posielať fotografie komárov cez aplikáciu s využitím umelej inteligencie, ktorá dokáže druh identifikovať a upozorniť na invazívne druhy v oblastiach, kde sa predtým nevyskytovali.
Vďaka tejto aplikácii sa od roku 2023 podarilo potvrdiť výskyt invazívneho ázijského komára tigrovaného vo viac ako sto španielskych obciach.
Podľa ECDC (Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb) by mali aj obyvatelia prijať základné preventívne opatrenia – používať repelenty, nosiť dlhé rukávy a nohavice, predovšetkým počas svitania a súmraku, keď sú komáre najaktívnejšie.
Navyše ľudia, ktorí sa vracajú z oblastí so známym výskytom týchto vírusov (napríklad Stredná a Južná Amerika alebo Karibik), by mali uvedené opatrenia dodržiavať ešte tri týždne po návrate, aby zabránili prenosu infekcie na miestne komáre.
Klimatickí odborníci tiež upozorňujú, že Európa by sa pri zvládaní tejto situácie mala inšpirovať regiónmi, kde sú tieto ochorenia endemické už desaťročia – ide najmä o subsaharskú Afriku, juhovýchodnú Áziu a Latinskú Ameriku. „V Európe ide zatiaľ o sezónnu záležitosť. Ale tá sezóna sa predlžuje. A prípadov bude len pribúdať,“ dodáva epidemiológ.
Ďalšie dôležité správy
