Európska centrálna banka by mala prestať znižovať náklady na pôžičky, pretože globálne ekonomické turbulencie podporujú cenové tlaky. Hrozí, že miera inflácia v eurozóne v strednodobom horizonte prekročí dvojpercentný cieľ banky, uviedla členka predstavenstva ECB Isabel Schnabelová.
Nič meniť netreba
ECB pre zmierňujúcu sa infláciu vlani sedemkrát znížila úrokové sadzby. Predstavitelia banky pritom už začali pripravovať základy pre ďalšiu redukciu.
Schnabelová, považovaná za takzvaného jastraba – stúpenca tvrdšej politiky, ale schladila očakávania. Predložila argument pre ponechanie sadzieb bez zmeny, pretože sú podľa nej už dosť nízke, aby nebrzdili ekonomiku.
„Je čas udržať si pevnú ruku,“ povedala Schnabelová s tým, že by bolo vhodné držať sadzby blízko súčasnej úrovne, teda „pevne na neutrálnom území“.
Ekonomické vplyvy
Komplikáciou pre ECB je, že krátkodobé a strednodobé inflačné sily sú rozdielne. Inflácia v eurozóne by vzhľadom na nižšie náklady na energie, silné euro, slabý rast ekonomiky a veľkú neistotu v blízkej budúcnosti mohla dokonca klesnúť pod dvojpercentný cieľ.
Menová politika banky sa ale premieta do ekonomiky s posunom. Takže v čase, keď ďalšie uvoľnenie ovplyvní ekonomiku, spomaľovanie inflácie už môže pominúť a nahradia ho celkom iné sily, ktoré zvyšujú náklady.
Infláciu by mohol podporiť očakávaný nárast vládnych výdavkov, najmä v súvislosti so sľubom Nemecka zvýšiť investície do obrany a infraštruktúry. Navyše, fragmentácia obchodu – vedľajší produkt amerických ciel – by mohla zvýšiť náklady aj ceny.
„V strednodobom horizonte sú riziká pre infláciu v eurozóne naklonené smerom nahor. Odráža to zvýšenie fiškálnych výdavkov a riziká obnovenia nákladových šokov,“ povedala Schnabelová. „Aj keď EÚ neprijme odvetné colné opatrenia, vyššie výrobné náklady by mohli viac než kompenzovať dezinflačný tlak z nižšieho zahraničného dopytu, čím by sa clá stali inflačnými,“ dodala.
Ďalšie dôležité správy
