Zvolebnieva sa. Strany zháňajú do svojich radov ľudí, ktorí im pomôžu zvýšiť preferencie či vypracovať dobrý volebný program. TREND sa rozprával s bývalým riaditeľom Inštitútu pre ekonomické otázky Eugenom Jurzycom o jeho motivácii spolupracovať so SDKÚ-DS.
Predseda SDKÚ-DS vám vraj ponúkol spoluprácu na stretnutí pri pive. Koľko pív ste museli vypiť, kým vás presvedčil?
Tuším, že ich bolo šesť, čo je na mňa viac než dosť. Ale nie počet pív bol rozhodujúci. Pre mňa bola rozhodujúca aj chémia medzi nami. Pritom, ponuky na vstup do politiky som mal už skôr a bol som presvedčený, že to nie je dobrý nápad. A ani po stretnutí s M. Dzurindom som nebol presvedčený o opaku.
Čo rozhodlo?
Mám pocit, že prácu, ktorú robím, robím do šuplíka. Momentálne máme premiéra, ktorý je suverénne najpopulárnejší a najdôveryhodnejší, no, zjednodušene povedané, tú popularitu čerpá z toho, že nadáva bohatým a cudzincom. Ale to nie sú riešenia problémov krajiny. A ja sa neviem z tohto vysomáriť inak, ako ísť bližšie k politike.
Keď ste zvažovali dôvody, prečo nevstúpiť do politiky, ktoré to boli?
Také bežné. Že v politike je ťažké ostať čistý. Nie som si tiež celkom istý, že moja komparatívna výhoda spočíva v hádkach, pri ktorých účastníkom navrie žila na čele. Skôr by som povedal, že nie, ale je možné, že táto vlastnosť je v politike potrebná. A nemám už tridsať rokov, aby som veril a mal silu významne zvrátiť koleso dejín alebo poraziť Roberta Fica.
Mali ste ponuky aj z iných strán. Hovorili v prospech SDKÚ-DS aj najvyššie preferencie spomedzi opozičných strán, ktoré zvyšujú šancu, že Vaše návrhy sa raz realizujú?
Hlavný dôvod bol ten, že keby ste nám dali sto otázok, ako riešiť ekonomické problémy, tak ja si myslím, že deväťdesiat päť mojich odpovedí bolo rovnakých ako Miklošových. Možno sedemdesiat by sa zhodovalo so Sulíkovými (Richard Sulík, predseda strany Sloboda a Solidarita) a jedna s Ficovými odpoveďami. Ale zvažoval som aj to, či v SDKÚ-DS šanca na realizáciu väčšia. A myslím, že je.
Bolo tých tridsať odpovedí, na ktorých by ste sa nezhodli s R. Sulíkom rozhodujúcich? Pri SaS ste predsa nemusel riešiť minulosť strany, ktorá je problematická u SDKÚ-DS.
Od SaS nebola ponuka na vstup do strany. Ale áno, tá menšia zhoda na niektorých témach zavážila. A to, že nejaká strana je nová, to v mojich očiach vôbec nehovorí v jej prospech. V ostatnom čase sa v politike objavili nové tváre, ako napríklad Štefanov (Igor Štefanov, minister výstavby) alebo Chrbet (Ján Chrbet, bývalý minister životného prostredia), no ukázalo sa, že ak je niekto nový, neznamená to ešte, že je aj čistý. Ale u R. Sulíka predpokladám veľkú mieru čistoty a podľa mňa nejde do politiky preto, aby sa nabalil, ale preto, že je presvedčený o svojich predstavách o slovenskej ekonomike.
Vôbec ste teda neriešil minulosť SDKÚ-DS?
Ale áno. Napríklad pri debate s M. Dzurindom som sa ho pýtal, čo je na tom pravdy, že aj on, podobne ako niektorí sociálni demokrati, nosí hodinky za niekoľko desaťtisíc eur. Dal si ich dole a ukázal mi vygravírované písmená na zadnej strane - iniciály kamarátov, ktorí mu ich darovali. Pýtal som sa ho tiež na niektoré kauzy. Nemyslím si, že SDKÚ-DS je strana bez hriechu. No do veľkej miery sú tie kauzy nafúknuté Robertom Ficom.
Predstavte si, že je po voľbách. SDKÚ-DS získa dostatok hlasov a stane sa súčasťou novej vlády. Ako budete hlasovať v prípade, že predloží zákon, s ktorým nebudete súhlasiť?
Toto bol jeden z dôvodov, prečo som sa vstupu do politiky bránil. Pýtal som sa na to Dzurindu a povedal mi, že existuje inštitút zelenej karty. To znamená, že v niektorých prípadoch je možné hlasovať inak, ako chce strana. To je jedna zo základných dilem – lojalita verzus pravda. Narazil som na ňu aj v minulosti, v rodine aj v INEKU. A myslím si, že som ju riešil viac v prospech pravdy ako je na Slovensku zvykom. Ale aj ja som lojálny a nechcem povedať, že vždy sa rozhodnem tak, ako budem chcieť. No nechcem túto dilemu riešiť tak, ako sa to často robí. Že pred jedným publikom poviem jedno a pred iným druhé.
V čase, keď český NERV končí s činnosťou a premiér Fico hovorí o konci Rady pre hospodársku krízu, SDKÚ-DS tvorí vlastný protikrízový tím, ktorého budete súčasťou. Neprichádzate tak trochu s krížikom po funuse?
Zdá sa, že ten voľný pád sa zastavuje aj u nás, ale sú ešte dve riziká, ktorým sa treba vyhnúť: aby hospodárska kríza neprerástla do krízy sociálnej. Pretože verejné financie najväčšia záťaž ešte len čaká. Druhé riziko je, že kríza sa stane chronickou. Štáty dali strašne veľké peniaze, aby krízu zastavili a tie peniaze sa musia splatiť. Treba vymyslieť, aby to nespôsobilo dlhodobý nulový hospodársky rast alebo mierne poklesy.
Slovensko v tomto roku dosiahne schodok verejných financií trikrát vyšší, ako si vláda naplánovala, narastá štátny dlh. Premiér tvrdí, že je to v poriadku, lebo podobný vývoj je aj vo väčšine európskych krajín. Je to naozaj v poriadku alebo je možné čeliť kríze bez zvyšovania zadlženosti?
Je to podobne ako za Mečiara. Už dochádzalo k hospodárskemu rastu, ale nezamestnanosť neklesala. Pre analytikov to bol oriešok, prečo sa tak dialo. Ja si myslím, že naša ekonomika bola v tom čase klientelistická a do veľkej miery je aj teraz. Keď dáte dve, tri miliardy korún nejakej firme, tak to neznamená, že sa zvýši zamestnanosť a naštartuje ekonomika. Ten majiteľ si väčšinu tých peňazí vyberie a uloží niekde v zahraničí. A mám obavu, že sa to často aj stáva.
Čiže riešením sú systémové opatrenia, ktoré zasiahnu všetkých?
Áno, skôr také. Mohli by byť aj individuálne, ale musia byť spoločnosťou ustrážené. Aj v minulosti sa stalo, že sa selektívne vybral nejaký sektor, napríklad bankový, ktorý sa oddlžil, s jasným signálom, že sa sprivatizuje. A že sa to zadlžovanie nebude opakovať. To bolo dôležité, že nebude pokračovať tunelovanie.
Tento týždeň SDKÚ-DS predstaví svoje návrhy na riešenie hospodárskej krízy. Môžete niektoré z nich prezradiť?
Napríklad Slovensko, na rozdiel do Francúzska či Česka, nedostatočne bráni daňovým únikom prostredníctvom rôznych daňových rajov. Tie peniaze budú chýbať vo verejných financiách. Chceme sa tiež pokúsiť zmraziť napäté vzťahy s Maďarskom na obdobie hospodárskej krízy. Hospodárska kríza a medzinárodná nevraživosť, to sú spojené nádoby. Investori nedôverujú regiónu, kde sú problémy medzi národmi. Ťažko je v krajine, v ktorej je na prvom mieste diskusia o jazykovom zákone, dostať na program riešenie sociálnych dopadov krízy.
Možno práve to je účel zvyšovania národnostného napätia.
Možno áno. Ale pre mňa je to škodná v revíre, ktorý mám na starosti. Toto je veľmi zlé obdobie na riešenie slovensko-maďarských vzťahov.
Chcete zabrániť daňovým únikom, no to sa možno nebude páčiť niektorým sponzorom SDKÚ-DS. Čo potom?
Pri každom opatrení môžem naraziť na nejakých sponzorov. Keby som išiel do boja s tým, že toto sa môže stať, tak nikdy nič nenavrhnem.
Vaše návrhy sa zrealizujú len v prípade, že SDKÚ-DS bude súčasťou vlády. Voľby zrejme vyhrá Smer-SD. Viete si predstaviť, že tieto dve strany vytvoria veľkú koalíciu?
SDKÚ-DS už povedala jasné stanovisko: so Smerom nie.
Ani v prípade, že v Smere dôjde k personálnym zmenám a veľká koalícia bude pre SDKÚ-DS jediná možnosť, ako návrhy presadiť?
To je ako s tou morálnou dilemou, o ktorej sme hovorili. Ja môžem mať na túto eventualitu iný názor, ale určite by som sa prispôsobil strane. Nemám skúsenosti s vytváraním koalícií. Ale keby som bol prizvaný na rozhovory o takejto koalícii, snažil by som sa analyzovať všetky plusy a mínusy. A medzi tie mínusy, o ktorých sa nehovorí, je aj otázka, kto by nás potom strážil? Na Mečiara so Slotom sa asi nedá spoľahnúť.
Dostávate sa do novej situácie. Novinári sa vás nebudú už len pýtať na Vaše názory, ale budú Vás za ne aj kritizovať. Ste na to pripravení?
Myslím si, že som. Hoci, videl som už aj oveľa pokojnejších ľudí ako ja, ktorých novinári aj tak vytočili.
Mnohým ľuďom sa nepáči, ak sa politici stretávajú s novinármi pri pive, považujú to z oboch strán za neprofesionálne. Budú pre Vás po vstupe do politiky neformálne stretnutia s novinármi tabu?
Ja som na to pivo až tak často nechodil ani doteraz. Ale keď mám nejakého kamaráta dvadsať rokov, tak ho teraz nevylúčim zo svojho života. Nechystám sa po vstupe do politiky zmeniť svoju osobnosť.
Foto – Miro Nôta
