Využívanie drevnej biomasy na výrobu energií bude na Slovensku dynamicky rásť za predpokladu, že nepríde k rýchlemu rastu jej cien.
Zvýšený záujem síce lesníkom otvára priestor na zdražovanie, no prehnať by to nemali.
V priebehu posledných piatich rokov sa cena jedného kubíka palivového dreva zdvojnásobila na súčasných 750 korún. A štiepka tiež podstatne zdražela, tona stojí 1 300 korún.
Odpad a slama.
Ďalšie zdražovanie energetického dreva a prípadný pokles záujmu výrobcov energií by bol voda na mlyn Slovenského plynárenského priemyslu.
„Možno reálne predpokladať, že ani pri tomto palive, tak ako pri žiadnom inom, nie je dlhodobo garantovaná cena, ktorá je v súčasnosti jeho hlavnou výhodou,“ domnieva sa technický špecialista divízie obchodu plynárenskej firmy Jozef Podola.
Vedúci levického strediska Lesov SR pre biomasu Ján Farkaš uisťuje, že podnik ceny štiepky bude v najbližších rokoch dvíhať vždy len o pár percent. Terajšia cena nie je podľa neho nijako prehnaná. A štátne lesy pri nej dosahujú symbolický zisk.
Pravda, niektorým odberateľom sa surovina zo štátnych lesov zdá pridrahá už teraz. Smrečina Hofatex ju preto nechce kupovať vôbec. Budú odoberať drevné odpady z iných drevárskych fabrík. „Lesníci by mali dávať pozor na ceny, lebo [ako náhrada dreva] do úvahy prichádza aj slama,“ konštatuje generálny riaditeľ Pavol Hlaváč.
Problém je v tom, že Úrad pre reguláciu sieťových odvetví od začiatku roku síce upravil garantovaný výkup elektrickej energie z lesnej štiepky, ale len na 2 700 korún za megawatthodinu. „Ak by sme mali od energetikov získať len takéto platby a zároveň brať od lesníkov štiepku za 1 300 korún, bolo by to pre nás nerentabilné,“ vypočítava P. Hlaváč.
Chýbajú podpory.
|
P. Hlaváč: Štiepka zo štátnych lesov je pre nás pridrahá. |
J. Farkaš tvrdí, že štátne lesy lacnejšie štiepku vyrábať nevedia. Mohli by, ak by štát dotoval jej výrobu, dodáva. V súčasnosti možno verejné peniaze získať len na nákup kotlov. Podľa lesníkov by pomohlo, keby regulačný úrad zvýšil garantovaný výkup elektriny.
„Maďarské elektrárne na biomasu ho majú nastavený na 3 500 korún za megawatt, takže im neprekážajú ani vyššie ceny štiepky,“ hovorí J. Farkaš. Zvýšenie garantovaného výkupu zelenej elektriny patrí aj do agendy Ministerstva pôdohospodárstva SR.
Energetická sekcia rezortu hospodárstva je proti. Obáva sa problémov so zásobovaním fabrík na výrobu celulózy či drevotrieskových dosiek. Výroba energií z dreva by sa tak zvýhodnila, že teplárne by veľa dreva brali celulózkam a drevárskym fabrikám.
Okrem garantovaného výkupu chce pôdohospodárstvo pre producentov biomasy zabezpečiť ďalšie podporné mechanizmy používané v západnej Európe. Ministerstvo i lesníci by radi dotácie na nákup štiepkovačov, daňové úľavy na nákup biomasy a osobitné dotácie na zakladanie plantáží energetických drevín.
Ak by Slovensko chcelo naozaj rozbehnúť využitie biomasy, štát to nemusí vyjsť draho. „Toľko, čo prilákanie jednej veľkej investície, ktorá síce zamestná dvetisíc ľudí, no za desať rokov môže odísť,“ prirovnáva Milan Oravec z Lesníckeho výskumného ústavu.
J. Farkaš dodáva, že európski lídri vo využívaní biomasy Fíni zašli vo verejnej podpore ešte ďalej. Každý občan, ktorý donesie odpad zo záhrady do teplárne, dostane za každú tonu okrem bežnej ceny ešte mimoriadny príplatok z verejných dotácií vo výške osem eur.
Čistejší vzduch.
Lesníci pripomínajú, že biomasa nemá pre krajinu len ekonomické výhody. Pomáha k lepšej čistote ovzdušia. Na jej spaľovanie prechádzajú teplárne na uhlie, ktorým to umožňuje znížiť emisné limity. I keď teplo z hnedého uhlia je lacnejšie.
Prestavbu kotla na čiastočné využitie lesnej štiepky robí napríklad Zvolenská teplárenská, ktorá patrí medzi šesticu štátnych teplární na predaj.
Investícia predstavuje takmer pol miliardy korún, z čoho väčšinu vykryjú eurofondy. Po modernizácii bude ročne spaľovať 120-tisíc ton uhlia a 35-tisíc ton štiepky.
Podobne rozsiahlu investíciu zamýšľala druhá tepláreň v Martine. No jej žiadosť o eurofondy na ministerstve životného prostredia neuspela, projekt preto pozastavili. „Až budúci vlastník rozhodne, či sa spaľovanie biomasy urobí bez podpory alebo zvolí iné riešenie na naplnenie emisných limitov,“ hovorí riaditeľ Martinskej teplárenskej Miroslav Kadlec.
Pre ekonomicko-ekologické dôvody prešli na štiepku aj Handlovské bane, patriace do skupiny prievidzských Hornonitrianskych baní. „Teplo je teraz síce o tretinu drahšie, ako keď sme spaľovali vlastné uhlie, no museli sme splniť ekologické limity,“ konštatuje konateľ Handlovskej energetickej Jozef Tonhauser.
Ako dodáva, alternatíva s plynom by ich stála ešte viac. Z uhlia na štiepku už pred piatimi rokmi prešla podniková kotolňa SES Tlmače. A rovnakú zmenu plánuje tepláreň priemyselného areálu po Vihorlate Snina.
Nováky vypadli.
Bez osobitných dotácií na produkciu biomasy vedia štátne lesy podľa J. Farkaša dodávať štiepku za rozumné ceny len do 40 kilometrov od miesta výroby priamo v lese. A tak má podnik zákazníkov len medzi menšími regionálnymi teplárňami s ročnou spotrebou štiepky do 25-tisíc ton. Iba tie dokážu obslúžiť z blízkeho okolia. Práve preto Lesy SR vytvárajú sieť stredísk výroby štiepky po celom Slovensku.
S jej dodávkami pre väčšie teplárne s požadovaným odberom 50-tisíc či stotisíc ton ročne majú lesy problémy. Týmto odberateľom by museli surovinu voziť z väčších vzdialeností a to by ju predražilo.
Preto napokon od plánu spaľovať lesnú štiepku odstúpili Elektrárne Nováky, ktoré si chceli nahradiť časť spotreby uhlia. Paradoxne, krach tohto zámeru vytvoril predpoklady, aby boli štátne lesy nútené obchodovať s menšími teplárňami.
Vyššia úroveň dotovania biomasy na výrobu energií v susednom Rakúsku či Maďarsku podľa J. Farkaša spôsobuje, že energetici z týchto krajín dokážu efektívne vykupovať štiepku zo vzdialenosti až 150 kilometrov. A tak sa dostávajú na Slovensko. Vlani Lesy SR vyviezli do cudziny 38-tisíc ton štiepky.
„Vývoz robíme len v prípade, ak nemáme odberateľa doma. Chceme štiepku predávať najmä slovenským teplárňam,“ hovorí J. Farkaš. Podnik ich podľa neho považuje za dlhodobo stabilnejších odberateľov. Naopak, v exporte s občasnými zákazkami vidí riziko.
Bez dotácií.
V súčasnosti majú štátne lesy na produkciu štiepky sedem štiepkovačov. Do konca desaťročia chcú s nimi vyrábať 300-tisíc ton štiepky ročne. „Ďalšie rozširovanie výroby bude závisieť od toho, či štát začne osobitne podporovať produkciu tohto paliva,“ upozorňuje generálny riaditeľ podniku Igor Olajec.
Bez osobitných podpôr sa do využitia biomasy nechce ísť ani poľnohospodárom. Farmári pritom o pestovanie poľnohospodárskych plodín či rýchlorastúcich drevín na energetické účely majú záujem.
„No potrebujeme garancie primeraného výnosu,“ dodáva predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Ivan Oravec. Terajšia úroveň garantovaného výkupu elektriny z biomasy podľa neho nestačí, aby farmári investovali do bioplynových staníc. Výstavba jednej stojí 50 až 80 miliónov korún.
Niektoré firmy sa do rozšírenia výroby palív z biomasy púšťajú bez osobitných podpôr. Napríklad nitriansky Biowatt začal koncom vlaňajška od farmárov skupovať slamu a lisovať ju do peliet. Hotové palivo vyváža napríklad do Talianska, no rozbieha aj spoluprácu s menšími regionálnymi kotolňami v Nitrianskom kraji.
Pokúšali sa získať peniaze z eurofondov. „No bolo to všetko len cez politické známosti, tak sme to nechali. Navyše, investície do kotlov na slamu sú rýchlo návratné, a tak podpora nutná nie je,“ hovorí konateľ Biowattu Jozef Bitarovský. Dodáva, že jeden gigajoul tepla z ich projektu so slamou vychádza na 350 korún. Ich nová fabrika má ročne vyprodukovať stotisíc ton slamených peliet.
Košická firma Forgim sa zasa bez dotácií púšťa do pestovania plantáží energetickej vŕby. Zatiaľ mal prvých pár desiatok hektárov na Slovensku vysadených len odštepný závod štátnych lesov v Palárikove pri sútoku Dunaja a Váhu. Forgim chce prvé plantáže zakladať v tomto roku, využije na to vŕby švédskej spoločnosti Agrobränsle.
Firma sa dohodla s viacerými farmármi, ktorí uvoľnia pôdu, i teplárňami, ktoré majú hotovú štiepku odoberať. V týchto týždňoch vysádza prvých 150 hektárov na plantážach pri Košiciach, Poprade, Trnave, Komárne a Šali. „Záujem o štiepku je taký veľký, že budúci rok chceme pokračovať vysadením ďalších 1 200 hektárov,“ uzatvára majiteľ Forgimu Miroslav Forgáč.
- Kúrením drevom sa dá podstatne ušetriť
K tradičnému vykurovaniu drevom sa vracajú ľudia z rodinných domov. „Predaj palivového dreva po zdražení plynu stúpa,“ informuje Ján Farkaš zo štátnych Lesov SR. Pravda, vykurovanie plynom je komfortnejšie. Netreba chodiť do kotolne, stačí nastaviť termostat priamo v spálni. Čoraz viac ľudí si však v záujme úspor dá prácu s popílením dreva a pravidelným prikladaním.
„Som rád, že som po plynofikácii nevyhodil starší kotol na uhlie, v ktorom si teraz prikurujem lacnejším drevom,“ pochvaľuje si človek z juhoslovenského vidieka. Drevom kúri len na začiatku a konci zimy. Počas najchladnejších mesiacov využíva výkonnejší kotol na plyn. No uvažuje, že si kúpi nový kotol na drevo s modernejšou splyňovacou technológiou. „V dedine ho už majú viacerí. Pochvaľujú si, že na celú zimu stačí drevo za pätnásťtisíc korún,“ teší sa.
Splyňovací kotol dokáže lepšie využiť výhrevnosť dreva. A tak doň treba prikladať iba každých osem hodín. Zariadenie síce stojí cez 40-tisíc korún, no návratnosť investície je rýchla. Ak sa podľa prepočtov Energetického centra Bratislava drevom vykuruje starší nezateplený dom, za jednu sezónu možno oproti plynu usporiť 30-tisíc korún. Pri zateplených domoch polovicu.
Vlani sa Slovenskému plynárenskému priemyslu znížili dodávky plynu pre domácnosti o päť percent. Do akej miery sa na tom podieľal prechod na iné druhy palív, sa presne určiť nedá. Za znížením dodávok sú i iné snahy o úspory – zatepľovanie a stavanie nových domov s lepšími tepelnoizolačnými vlastnosťami.
Palivového dreva slovenskí lesníci napríklad predvlani predali tristotisíc kubíkov. Veľká časť tohto dreva skončila v Rakúsku. Toto palivo je tam veľmi rozšírené a slovenské ceny sú pre Rakúšanov zaujímavé. Kubík domáceho listnatého palivového dreva ich stojí až 1 700 korún, trikrát toľko čo slovenské.
Foto – Pavel Danko, Vlado Benko
Ilustračné foto – Andrej Balco
