Množstvo investorov cez správy o daňovej reforme zistilo, že Slovensko im poskytuje dobré podmienky na biznis. Krajina nich pripravila nízku a jednoduchú devätnásťpercentnú daň. A popritom aj nulové daňové zaťaženie dividend.

Napriek tomu sa na Slovensko nehrnú veľké holdingové spoločnosti. Čo mu na rozdiel od Cypru či Holandska chýba?

Partnerka daňovej spoločnosti BMBLeitner Renáta Bláhová si myslí, že za to môže zdanenie takzvaného scudzenia výnosov. Jeho princíp spočíva v tom, že holding, ak chce byť flexibilný, musí vedieť firmu v jednej krajine rozpustiť a uvoľnený kapitál investovať do založenia firmy v inom štáte.

„Ak však peniaze získané rozpustením firmy podliehajú dani, prostredie na založenie holdingu prestáva byť zaujímavé,“ vysvetľuje R. Bláhová.

Konsolidácia

Z tohto príkladu vidieť, že daňový systém Slovenska možno zlepšovať, aby bol pre podnikateľov zaujímavejší. Pre úplnosť, Ministerstvo financií SR mieni zatiaľ scudzenie výnosov zdaňovať aj naďalej. Kým sa ho však nevzdá, eso v rukáve majú populárnejšie holdingové destinácie – okrem Cypru a Švajčiarska i Veľká Británia či Rakúsko.

Práve Rakúsko v ostatných rokoch zaviedlo niekoľko opatrení, ktoré sú z hľadiska vývoja daňovej legislatívy EÚ veľmi pokrokové. Ako jedna z mála krajín napríklad umožňuje konsolidáciu ziskov.

To znamená, že firmy si môžu od daňového základu odrátať straty dcérskych spoločností sídliacich v krajinách únie. To je ďalší detail, ktorý zatiaľ holdingom, aspoň podľa R. Bláhovej, na Slovensku chýba. Pravda, rovnako ako vo veľkej väčšine členských štátov EÚ.

Zmena sa očakáva od rozhodnutia Európskeho súdu v prípade britského obchodného reťazca Marks&Spencer. Keď si firma koncom deväťdesiatych rokov chcela z daňového základu odpísať straty neúspešných európskych dcér, britské daňové úrady jej to nedovolili.

Prípad sa dostal až na európsky súdny dvor, ktorý by mal definitívne rozhodnúť v najbližších mesiacoch. Doterajší vývoj kauzy nasvedčuje tomu, že súd dá za pravdu obchodnému reťazcu, čo bude de facto znamenať povinnosť všetkých členských krajín umožniť konsolidáciu ziskov aj spoločnostiam na svojom území.

Pre bohatých

Daňový systém možno zlepšiť

Tak ako veľké firmy hľadajú miesto, ktoré je pre ne z daňového hľadiska najvýhodnejšie, aj bohatí ľudia majú svoje daňové raje. Napríklad slovenský tenista Dominik Hrbatý je z daňového hľadiska občanom monackého kniežatstva.

Stal sa ním ešte v čase, keď zdanenie príjmov fyzických osôb na Slovensku dosahovalo štyridsaťpercentnú hranicu. „V súčasnej situácii by som už zrejme zo Slovenska pre dane neodchádzal,“ povedal D. Hrbatý pred troma týždňami na seminári o daňovej reforme Business Foyer.

Teraz však platí, že ak nechce platiť dane na Slovensku, musí sa zdržiavať minimálne pol roka mimo jeho územia. Neznamená to, že ako monacký občan nemusí platiť dane vôbec.

Z cien získaných na svetových turnajoch sa platí zrážková daň priamo na mieste ich konania. No čisté príjmy sa na konci roka nemusia zdaniť znova. Monako to od svojich obyvateľov nevyžaduje.

Stratené daňové príjmy drobnému kniežatstvu vynahradia výnosy z hazardných hier a prenájmu obytných priestorov. Za miesto svojho bydliska, hoci často len na daňové účely, si ho totiž volia bohaté svetové celebrity.

V každom prípade si daňové kontroly mnohých krajín radi vystriehnu i najmenšie porušenie zákonných pravidiel. „Boris Becker napríklad prišiel do Nemecka o tri mesiace skôr, než mal. Daňové úrady si ho našli priamo u jeho priateľky a musel doplácať dane za päť rokov dozadu,“ uvádza príklad R. Bláhová.

Ľuďom, ktorí majú príjmy v množstve krajín sveta ročne, čiže napríklad aj športovcom, sa venujú špecializované daňové firmy. Tie im pomáhajú každoročne vypĺňať často desiatky daňových priznaní a dokážu dosiahnuť vrátenie aspoň časti zaplatených daní cez uplatňovanie nezdaniteľných položiek či odpočtu nákladov.

Pozor, erózia

Minister financií Ivan Mikloš sa nebráni ďalším úpravám daňových pravidiel na Slovensku, ktoré by zlepšili podnikateľské prostredie. Neobáva sa ani razantných zmien v zákone, ktoré by mohli nastať po voľbách a víťazstve opozície: „Sú to len silné predvolebné reči.“

Ako však dodáva, najväčšou hrozbou je postupná erózia súčasného daňového systému – zavádzanie špeciálnych úľav, odpočítateľných položiek či iných pravidiel zvýhodňujúcich určité skupiny obyvateľstva či podnikateľského sektora. To by prinieslo diery, cez ktoré by sa dal zákon znova obchádzať.

„Hlavným prínosom reformy nie je rovná sadzba dane, ale zjednodušenie systému. Nie sú v ňom výnimky. V tom sa líšime aj od iných krajín, ktoré nedávno zaviedli rovnú daň,“ vysvetľuje I. Mikloš.

Analytik rezortu financií Ľudovít Ódor dodáva, že rovná daň pre fyzické osoby odstránila demotivujúce prvky progresívneho zdaňovania. Ľudia už neuvažujú, či sa im oplatí zarobiť viac a či tým neprekročia hranicu pásma vyššieho zdanenia. Nech zarobia čokoľvek, zaplatia 19 percent.

Práve návrat k progresívnej dani, hoci v relatívne miernej podobe, navrhuje Smer. Hoci demotivačný prvok je pri minimálnom rozdiele oboch navrhovaných pásiem mierny, môže to byť práve začiatok spomínanej erózie.

Foto – Vlado Benko