Hlavný motor svetovej ekonomiky Čína pracuje na plné obrátky. Rast hrubého domáceho produktu (HDP) krajiny dosiahol v minulom roku na medziročnej báze 10,3 percenta, teda najrýchlejšie tempo od roku 2007. V poslednom štvrťroku podľa údajov čínskeho štatistického úradu ekonomika medzikvartálne zrýchlila tempo rastu na 9,8 percenta, ekonomická obec pritom predpovedala „len“ úroveň 9,2 percenta. Najrýchlejšie rástlo hospodárstvo krajiny v prvom štvrťroku 2010, keď vzlietlo o 11,9 percenta.

Prudký a dlhodobý rozmach čínskej ekonomiky, ktorá za posledné dve dekády ročne silnela o približne 9,5 percenta, dvíha „Ríšu stredu“ nahor aj vo svetových rebríčkoch. Výškou vlaňajšej nominálnej hodnoty HDP (39,8 bilióna jüanov) sa Čína s najväčšou pravdepodobnosťou dostala vo svete na druhé miesto pred Japonsko a za Spojené štáty. Definitívne to ešte musia potvrdiť údaje o japonskom HDP, ktoré budú známe až v prvej polovici februára. Výškou HDP na obyvateľa 4 412 dolárov však Čína podľa údajov z Daiwa Institute of Research a Medzinárodného menového fondu za Japonskom (42 431 dolárov) výrazne zaostáva. Japonsko sa držalo na druhom mieste vo svetovom rebríčku po Spojených štátoch od roku 1968, keď predbehlo Nemecko.

V tomto roku podľa týždenníka The Economist čínska ekonomika zosilnie o 8,4 percenta a hrubý domáci produkt dosiahne 6,5 bilióna dolárov, kým japonské HDP porastie o 1,3 percenta a dosiahne 5,6 bilióna dolárov. Výkon ekonomiky Spojených štátov by mal dosiahnuť úroveň 15 biliónov dolárov.

Čínsky ekonomický rast v minulom roku ťahali investície, priemyselná expanzia, domáca spotreba a export. Investície do fixných aktív, teda budov, pozemkov či strojov a zariadení, v najľudnatejšej krajine sveta vlani poskočili o 23,8 percenta. Najväčší nárast, o tretinu, zaznamenali nehnuteľnosti. V priemysle tempo rastu investícií presiahlo osemnásť percent. Priemyselná výroba zvýšila medziročne svoj výkon o 15,7 percenta, čo bolo oproti roku 2009 o 4,7 percentuálneho bodu viac. Nadpriemerne, o viac ako tridsať percent rástla produkcia v autobrandži. V krajine sa vyrobilo po prvý raz v histórii viac ako 18 miliónov vozidiel. Prudký rast výroby pocítili čínske priemyselné podniky aj na ziskovosti. Za jedenásť mesiacov sa ich zisky zvýšili medziročne o približne polovicu.

Spotreba domácností sa medziročne zvýšila o 18,5 percenta. O viac ako tretinu narástli v krajine predaje automobilov, nábytku a prekvapujúco aj zlata a klenotov, ktoré poskočili o 46 percent.

Výška čínskeho exportu si polepšila o 31 percent a import o 39 percent. Obchodný prebytok medziročne poklesol o 6,4 percenta, dosiahol však úctyhodných 183,1 miliardy dolárov.

Prudký ekonomický rozmach prináša do krajiny aj inflačné riziká. Miera inflácie v decembri dosiahla 4,6 percenta. To núti čínskych centrálnych bankárov sprísňovať menovú politiku. Domáci i zahraniční analytici očakávajú, že krajina bude mať aj tento rok problém udržať pri raste svetových cien priemyselných komodít a potravín vrátane nákladov na domácu pracovnú silu infláciu do štyroch percent. Analytici Deutsche Bank nevylučujú, že v júni môže inflácia vystreliť až na šesť percent.

Vláda v Pekingu sa spolu s centrálnou bankou snažia o zabrzdenie prudkého rastu investícií, posledné údaje však naznačujú, že účinky ich opatrení zatiaľ veľmi nezaberajú. Investori na finančných trhoch očakávajú ďalšie menové opatrenia na spomalenie ekonomického rastu, čo naďalej tlačí čínske akcie do červených čísel. Shanghai Composite index dnes reagoval na makroekonomické čísla výrazným oslabením. Index klesol o 2,9 percenta na 2 677 bodov. Od začiatku roka stráca bezmála päť percent. V minulom roku poklesol o 14 percent a bol najstratovejším na ázijskom trhu.

Ilustračné foto na titulke - SITA/AP