Najchudobnejšie krajiny sveta musia tento rok vrátiť Číne 22 miliárd amerických dolárov, vyplýva z analýzy austrálskeho Lowy Institute. Ide o splátky pôžičiek, ktoré im poskytla v rámci Iniciatívy Novej hodvábnej cesty.
Projekt spustil čínsky prezident Si Ťin-pching v roku 2013 s cieľom rozšíriť vplyv Číny cez infraštruktúrne projekty v Afrike, Ázii a Európe. Teraz sa ale postavenie Pekingu mení – z investora sa stáva veriteľ.
Viac ako polovica zo 120 analyzovaných krajín dlhuje viac Číne než západným veriteľom združeným v Parížskom klube. To podľa správy oslabuje vplyv Západu v rozvojovom svete.
Nové čínske úvery smerujú najmä do susedných štátov a krajín bohatých na suroviny, ako sú Pakistan, Kazachstan, Argentína či Kongo. Peking zároveň využíva zdroje ako nástroj na presadzovanie politiky jednej Číny. Viaceré krajiny po prijatí pôžičiek napríklad prestali uznávať Taiwan.
Krajina však čelí dileme. Ak bude príliš tlačiť na vymáhanie dlhov, môže ohroziť vzťahy, ktoré si budovala. Napriek tomu zostáva pre mnohé štáty dôveryhodnejším partnerom než USA či Európa.
Ďalšie dôležité správy
