Dohodnúť sa na cenovom mechanizme za jatočné zvieratá so spracovateľskými firmami, zlepšiť kvalitu a efektivitu chovov. To sú základné úlohy, ktoré musia splniť slovenskí chovatelia ošípaných, ak chcú prežiť. Zatiaľ doplácajú na to, že sa nezačali skôr prispôsobovať situácii na trhu s bravčovým mäsom.
Napríklad až v tomto roku sa so spracovateľmi snažia dohodnúť na cenovom mechanizme za dodávky jatočných ošípaných, ktorý na trhu EÚ platí už desiatky rokov. V únii sa cena určuje podľa klasifikácie SEUROP. Jednotlivé písmená toho slova určujú podiel mäsitých častí zvieraťa. Čím viac ich podiel zodpovedá kategóriám SEU, tým je cena ošípaných vyššia.
Cenový systém mešká
Na Slovensku síce od roku 1995 existovala schéma, ktorá predpisovala kvalitu jatočných zvierat, k jej aplikácii na trhu však domácich hráčov nič nenútilo. Pre TREND to povedal Ladislav Hána z Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva. Až minuloročná vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva SR urobila z tohto systému triedenia povinnosť.
Ošípané produkované rakúskymi chovateľmi majú v priemere 99-percentný podiel mäsitých častí v triede SEU. Slovenskí výrobcovia v priemere 88 percent.
Zlepšovanie tejto kategórie je okrem plemenárskej práce či kvality chovu aj záležitosťou zvyklostí chovateľov a dopytu spotrebiteľov. Napríklad v minulosti bol na Slovensku vyšší záujem o mastnejšie mäso a slaninu.
Neskoré zavedenie systému SEUROP tak v súčasnosti znevýhodňuje poľnohospodárov, čo priznáva aj predseda Predstavenstva Poľnohospodárskeho družstva Radošinka vo Veľkých Ripňanoch Ľubomír Miškolci: „Napríklad v kategórii písmena U je niekoľko podkategórií, ktoré vytvárajú veľké rozdiely v cenách mäsa, na čo dopláca poľnohospodár.“ Je presvedčený, že súčasná cenová maska zostavená na základe systému SEUROP sa bude musieť zmeniť.
To, že slovenskí poľnohospodári dosahujú nižšie kategórie mäsa ako ich konkurencia spoza hraníc, pripisuje genetike, kvalite a výžive chovu, jeho riadeniu a celkovej solventnosti podnikov. „Kto dokázal viac investovať do technológií a výživy zvierat, ten dokáže efektívne fungovať,“ dodáva.
Cenové hojdačky Samostatnou a problémovou kapitolou na trhu s ošípanými sú kolísavé ceny. Raz jeho prebytok a vzápätí nedostatok. Situáciu každoročne ovplyvňujú aj lacnejšie dovozy jatočných ošípaných i mäsa.
Podľa údajov Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory v roku 2000 dosiahli 304 mil. Sk, o rok neskôr to bolo 599 mil. Sk a vlani už predstavovali 953 mil. Sk. Tým, že spracovateľské firmy uprednostňovali lacnejší dotovaný dovoz, ceny jatočných ošípaných klesli ku koncu prvého štvrťroka až na 33 Sk za kilogram.
Takáto cena nekryla výrobné náklady, a tak strata poľnohospodárskych podnikov z produkcie tejto komodity sa za sedem mesiacov vyšplhala takmer na jednu miliardu korún. Po dlhších rokovaniach im ju čiastočne pomohol vykryť štát, a to intervenčným nákupom prostredníctvo Intervenčnej poľnohospodárskej agentúry vo výške 125 mil. Sk.
Predseda Zväzu chovateľov ošípaných na Slovensku (ZCHOS) Andrej Imrich poukazuje na to, že ponuka lacného mäsa a zvierat zo zahraničia nepramení len v ich dotovaní. Podľa jeho informácií do slovenských mäsokombinátov prichádzali zmrazené polovičky zvierat tesne pred ukončením polročnej záruky. Dovozcovia využili to, že súčasné slovenské normy, na rozdiel od európskych, povoľujú mäsiarom ešte ďalší polrok zapracúvať takéto mäso do výrobkov.
Dokázali sa zjednotiť
Kritická situácia na trhu dokázala zjednotiť 39 chovateľov ošípaných, ktorí začali spoločne bojovať za svoje záujmy. Založili odbytové AG družstvo so sídlom v Nitre. Iniciátormi jeho vzniku boli najmä topoľčianski a trnavskí poľnohospodári.
Vznik takýchto odbytových družstiev podporuje aj EÚ a v súčasnosti úspešne podnikajú takmer vo všetkých členských krajinách. AG družstvo ráta, že rozšíri svoju činnosť aj na zvyšok Slovenska.
Chce byť úspešné pri uchádzaní sa o finančnú podporu z predvstupového fondu SAPARD. V budúcnosti sa chce orientovať aj na poskytovanie služieb svojim členom, napríklad spoločným nákupom chemikálií, krmivových doplnkov či technológií.
„Obchodovanie každý s každým je už minulosťou,“ myslí si predseda jeho predstavenstva Ľ. Miškolci. O úspešnom fungovaní odbytových družstiev sa nedávno presvedčil aj v Portugalsku, ale vzorom mu je najmä české družstvo AG Centrum Tábor.
To zastrešuje až 310 chovateľov a po dvoch rokoch činnosti má takú ekonomickú silu, že nedávno dokázalo kúpiť skrachovaný bitúnok v Klatovách. V takejto aktivite vidí budúcnosť aj zástupca jedného z členov AG družstva, predseda PD Chynorany Pavel Uvíra.
Poukazuje na to, že porážka zvierat je najlukratívnejšia časť spracovania jatočných zvierat a chovateľom môže výrazne vylepšiť ekonomiku chovu. „Nie náhodou fungujú mnohé bitúnky vo vyspelých krajinách ako družstvá farmárov, teda spoločná investícia. To by nám malo byť príkladom,“ hovorí.
Bludný kruh
Aj keď jeho podiel AG družstva na trhu ešte nie je veľký, už ukázalo svoju silu. Po tom, čo jeho členovia pohrozili zastavením dodávok, spracovatelia pri vyjednávaní nákupných cien začali rešpektovať aj ich podnikateľské záujmy.
Aj vďaka tomu sa súčasné ceny jatočných ošípaných pohybujú okolo 50 Sk za kilogram. Keďže družstvo zastrešuje aj chovateľov hovädzieho dobytka na mäso, podobným spôsobom mieni obhajovať aj ich záujmy.
Ľ. Miškolci však netají, že nárastu nákupných cien ošípaných pomohla predovšetkým situácia okolitých krajín. Aj tam sa ceny po vyčerpaní zásob mrazeného mäsa zvýšili, takže mäsiari už nemajú taký záujem siahať po dovozoch. V ČR je napríklad aktuálna cena 38 Kč, čo po prepočte zhruba zodpovedá cene na Slovensku.
Situácia sa však koncom roka môže celkom obrátiť v neprospech mäsiarov. Na nízke nákupné ceny chovatelia ošípaných už tradične reagujú aj tým, že znižujú stavy prasníc.
Výnimkou nie je ani tento rok. Od začiatku roka klesol počet prasníc o zhruba 17-tisíc, teda zhruba o osem percent. Podľa údajov AG družstva možno očakávať, že do konca roku to bude o ďalších päť- až sedemtisíc. Tým sa ceny opäť rozkolíšu. Ľ. Miškolci však upozorňuje aj na zlú výživu zvierat.
Následkom odbytových problémov vrátane mlieka a hydiny, ale aj sucha sa väčšina poľnohospodárskych podnikov dostala do zlej finančnej situácie. Okrem iného sa to prejavilo na poklese zásob krmív, najmä sójových doplnkov a následne na znížení hmotnostných prírastkov zvierat.
Niekoľkí veľké chovatelia zvierat už dokonca ohlásili, že s chovmi končia. Niektorí sa naopak nádejajú, že otvorenie trhov po vstupe Slovenska do EÚ im prinesie väčšie šance na predaj zvierat za lepšie ceny. Tie však môžu očakávať len tí, ktorí nemali v chovoch najmenej tri roky nijakú chorobu.
Drahá výroba, drahé mäso Podľa predsedu ZCHOS Andreja Imricha v najbližších mesiacoch karty rozdajú obchodné reťazce. Tie dovezú mäso a výrobky odtiaľ, odkiaľ to bude najvýhodnejšie.
Ľ. Miškolci spolu s A. Imrichom netaja, že slovenskí chovatelia v tomto smere naozaj zaostávajú. Priemerné náklady na kilogram jatočnej ošípanej sú napríklad v ČR v prepočte 42 Sk, na Slovensku je to o tri až päť korún viac.
Obhajujú chovateľov aj v súvislosti s nižšou podporou od štátu. V Česku trh podporila vláda zhruba troma miliardami českých korún, na Slovensku to bola necelá šestina tejto sumy.
To sa prejavuje aj na nákupných cenách. Výsledky niektorých chovateľov ošípaných však dokazujú, že mäso sa dá efektívne produkovať aj doma. PD Cífer podľa jeho predsedu Marcela Novického dokáže produkovať kilogram ošípanej za 37 Sk najmä vďaka vlastnej produkcii krmív. Hlavná zootechnička PD Šalgovce Helená Simonovičová tvrdí, že družstvo to zvládne za 42 Sk/kg a predseda PD Turá Lúka Vladimír Holečka hovorí o kilogramových nákladoch 43 až 44 korún.
Ako v EÚ?
O zmenách obchodných podmienok, ale aj v samom chove zvierat po vstupe do Európskej únie chovatelia príliš veľa vedomostí nemajú. Ľ. Miškolci hovorí, že domácim producentom sa uľahčí. Západoeurópski už nebudú môcť voziť zvieratá na Slovensko s exportnými dotáciami, pretože už pre nich nebude treťou krajinou.
„Celý obchod bude najmä o dopravných nákladoch,“ hovorí. A. Imrich dodáva, že ak sa slovenskí chovatelia nedokážu cenovo dostať vo výrobe jatočných zvierat na úroveň okolo 1,10 eura, teda približne 42 Sk, nebudú mať šancu.
Na Slovensku im už teraz rastie silná konkurencia v podobe dánskych podnikateľov. Tí skupujú veľké výkrmne ošípaných, ako napríklad vo Veľkom Mederi, Tekovskej Breznici či Svätom Jure pri Bratislave.
Dá sa očakávať, že to nie sú ich jediné akvizície a neskôr pristavia k farmám aj bitúnky. „Ak sa včas nespamätáme, môžu nás z trhu úplne vytlačiť,“ prízvukuje P. Uvíra. TREND sa pokúšal skontaktovať so zástupcami spoločnosti Dan-Slovakia Agrar, s.r.o., ktorú vlastní dánsky kapitál. Tí však ponuku na stretnutie odmietli.
- Normy myslia aj na pohodlie zvierat
Na Slovensku sa chová zhruba 630-tisíc kusov hovädzieho dobytka a 1,45 mil. ošípaných. Poľnohospodári investovali v uplynulých desiatich rokoch do modernizácie ustajnenia a technologických systémov priemerne zhruba jednu miliardu ročne. Štúdia Výskumného ústavu živočíšnej výroby (VÚŽV) v Nitre konštatuje, že táto úroveň je stále nízka.
Týka sa tak životných podmienok zvierat, ako aj technologickej úrovne a dodržiavania ekologických požiadaviek. Ďalšia modernizácia si vyžiada minimálne 19 mld. Sk. Vážnym problémom je najmä maštaľný hnoj a tekutý hnoj (hnojovica). Podľa prieskumu VÚŽV viac ako polovica maštalí na hovädzí dobytok nemá záchytný a kontrolný systém na odtekajúcu hnojovku.
Environmentálne limity musia spĺňať aj veľkokapacitné sklady objemových krmív. Ani z nich približne polovica nemá záchytné a kontrolné systémy na odtok škodlivých silážnych štiav. Na splnenie aktuálnych vodohospodárskych predpisov a noriem EÚ by bolo potrebných ďalších najmenej 4,8 mld. Sk.
Ešte horšie sú na tom ustajňovacie objekty na chov ošípaných. V posledných rokoch bola zmodernizovaná len necelá šestina z nich. Zvyšok nezodpovedá požiadavkám EÚ najmä z hľadiska životných podmienok zvierat, a to najmä kvôli stiesneným priestorom i nevyhovujúcej mikroklíme.
Vážnym problémom je likvidácia hnojovice. Podľa európskych štandardov by mali mať farmy skladovacie kapacity na hnojovicu minimálna na šesť mesiacov. Na Slovensku sú však kapacity len zhruba na polovičný čas. Zabezpečiť túto požiadavku by si vyžiadalo ďalšie takmer tri miliardy korún. K zlepšeniu situácie prispejú aj finančné prostriedky z predvstupového programu SAPARD.
Foto – Miro Nôta
