Gelnica patrí medzi menšie okresné mestá. Spádové sídlo Hnileckej doliny číta 6 400 duší a nepomerne menej pracovných príležitostí. Väčšina miestnych musí za prácou odchádzať. Neraz nielen mimo okresu, ale aj mimo Slovenska.
V lete počas sezónnych prác sa miera evidovaných nezamestnaných pohybuje na úrovni desať percent, v zime vyskočí aj na 25 percent. Najväčší zamestnávateľ v meste je nemocnica, ktorá uživí dvesto ľudí. Ktorá sama bola v existenčných problémoch a mesto ju zaratovalo tým, že ju predalo súkromnej firme. Ktorej zdroj obživy sú okrem iného pohrebné služby.
Umiestnenie mimo trás hlavných diaľničných a železničných ťahov Gelnicu prakticky diskvalifikuje spomedzi potenciálnych cieľov pre veľké priemyselné investície. Miestni radní pred dvoma rokmi usúdili, že ekonomické povznesenie údolia rieky Hnilec možno hľadať v cestovnom ruchu.
No tragikomické budovanie lyžiarskych zjazdoviek dalo viac ako turistickému potenciálu regiónu vyniknúť nekompetentnosti radnice. A tak jediné, čo aspoň trochu pripomína turistickú atrakciu, je pravidelný jarmok.
Lesk a bieda
Už týždeň pred jarmokom bola príležitosť na posedenie v Gelnici. A to cestou z osady Delava naprieč Hnileckou dolinou.
|
Rúbanisko, na ktorom mal stáť lyžiarsky vlek. Zatiaľ sa len stihlo vyťažiť a predať drevo. |
Krása údolia prekvapovala rovnako ako pohľad na biedu a úpadok niektorých tamojších obcí. Chátrajúce domy a polorozpadnutá vozovka dokresľovali kolorit zaostalej, no peknej časti východného Slovenska. Exoticky pôsobil aj most cez potok zhlobený z brvien. Predsa len, autom sa po ceste druhej triedy v takýchto podmienkach často nejazdí.
Najesť sa dalo po niekoľkých desiatkach kilometrov, na druhej strane doliny, priamo v Gelnici. TREND sa rozhodol vyskúšať štvorhviezdičkový hotel Runa. Vraj najlepší podnik, pýšiaci sa honosnou stavbou na Baníckom námestí – v najkrajšej a najudržiavanejšej časti centra mesta.
Pohľad na cenový lístok v jeho reštaurácii prekvapil: vyprážaný syr so šunkou bez prílohy stál 120 korún. Bola nedeľa a iných hostí tam nebolo. No aj tak sa na jedlo čakalo dlho a kvalita nezodpovedala očakávaniam prameniacim z výšky cien.
Servírka bola milá a nechápala, prečo hosťom nechutí. Veď sama videla, ako starostlivo sa pokrmy pripravovali.
Na otázku, prečo platia traja ľudia po 15 korún couvert, odpovedala: „To v každom lepšom podniku sa platí.“ Prezradila tiež, že veľa ľudí ich nenavštevuje ani v iné dni. Ani reštauráciu, ani hotel.
Zo šestnástich izieb vrátane dvoch apartmánov, ponúkajúcich dokopy 40 lôžok, sa denne obsadí maximálne päť izieb. Na otázku, ako na seba môže takáto veľká stavba zarobiť, sa zdvorilo usmiala a pokrčila plecami.
Túto otázku chcel TREND položiť aj majiteľovi, podľa rozprávania bohatému košickému podnikateľovi. No v Rune počas žiadnej z viacerých návštev nebol.
Prvý deň jarmočný
Neskôr, počas prvého dňa gelnického jarmoku, už mesto nepôsobilo takým ospalým dojmom ako pár dní predtým. Udalosť roka zaplnila ulice. Prišli významní rodáci, napríklad nedávno vymenovaný minister obrany František Kašický.
Z honorácií bolo okrem miestnych vidieť aj dvoch štátnych tajomníkov. Oboch bolo možné stretnúť v Penzióne Zámoček, ktorý miestni nevolajú inak ako Viňak.
Aj ten, podobne ako Runa, stojí na Baníckom námestí a takisto ho vlastní Košičan. Ešte niečo majú spoločné. Roztomilú obsluhu a jedlá, ktoré veľa stáli, no nestáli za veľa.
Z jedenia baníckeho steaku za 219 korún reportéra TRENDU vyslobodil Ernest. Prisadol si k stolu, prihovoril sa a povzdychol si, ako dobre to jedlo vyzerá a aký je hladný.
Prísľub, že niečo ostane aj jemu, ho potešil. Vzdychol aj pri vložení vidličky do úst, dokonca so slovami: „Ako ti závidím.“
Takejto vrúcnosti sa nedalo odolať, najmä keď jedlo vôbec nechutilo. Mimochodom, Ernest je 55-ročný pán v čiernom obleku a bielej košeli. Invalidný dôchodca, ktorý má podľa miestnych „papiere na hlavu“.
Niekedy učil na základnej škole a teraz robí spoločnosť popíjajúcim Gelničanom, ktorí ho živia. Ernest nie je zlý spoločník. Vie pobaviť, hovoriť latinské názvy rastlín, doniesť pivo. A keď začne byť otravný, stačí povedať a ide preč.
Okrem spomínaných podnikov sa v piatok večer nedalo v Gelnici nikde poriadne navečerať. Hendikep chýbajúcich, respektíve len drahých a nekvalitných reštauračných služieb si uvedomuje aj primátorka Anna Nemčíková.
„Je to škoda, pretože potenciál mesta nie je vo výrobnej sfére, ale v rozvoji turizmu,“ hovorí. S jej argumentmi sa dá súhlasiť.
Gelnica je staré banícke mestečko s peknými centrom a pôvabnými uličkami, ktoré z neho vychádzajú do okolitých kopcov. Roky je aj vyhľadávané miesto relaxu pre Košičanov. Mnohí z nich majú v Gelnici a inde v Hnileckej doline postavené domy či chalupy.
No pre mesto podľa primátorky veľa úžitku neprinesú. Košičan, keď ide na chalupu, nenakúpi tu, ale doma, vysvetľuje. Zároveň zdôrazňuje dôležitosť rozbehnutia služieb, ktoré podnietia turistov míňať v meste viac peňazí.
Ako logické riešenie sa ponúkla možnosť premeny časti mestských lesov na lyžiarsky areál. Lenže príbeh projektu, ktorý vyše dva roky prešľapuje na mieste a robí mestu hanbu, ukazuje, že od samosprávy sa v tomto smere nedá čakať veľa pomoci. Skôr naopak.
Najskôr áno, potom nie
Prvý, kto žiadal Gelnicu o predaj lesných pozemkov, argumentujúc projektom výstavby lyžiarskeho areálu s vlekom a umelým zasnežovaním, bol košický podnikateľ Erik Kolesár.
Mesto mu v roku 2003 predalo takmer osemtisíc štvorcových metrov, čo ho stálo bezmála 80-tisíc korún. Od Slovenského pozemkového fondu mal sľúbený prenájom ďalších 27-tisíc štvorcových metrov susediacich s pozemkami, ktoré kúpil. Od stavebného úradu získal vyjadrenie, že mesto nemá námietky k výstavbe lyžiarskeho vleku na celom území. Vrátane prenajatého od štátu. Začal vybavovať stavebné povolenie, čo mu trvalo pár mesiacov.
|
Gelnica je malebné mestečko, ktoré by sa rado stalo turistickým centrom. |
No vlani v októbri sa karta obrátila. Tesne pred finále papierovačiek za povolením stavať lyžiarsky vlek prišlo nové vyjadrenie stavebného úradu. Dozvedel sa, že projekt je v rozpore s územným plánom mesta Gelnica.
Zamietavé stanovisko sa netýkalo pozemkov kúpených od mesta, ale tých, ktoré mu mal prenajať Slovenský pozemkový fond. Dôvod je, že lokalita nemá v územnom pláne špecifikované použitie, číta Erik Kolesár z minuloročného vyjadrenia mesta, ktoré ho dostalo do slepej uličky.
Tvrdí, že Gelnica mu bráni v podnikaní, pretože nemá šancu získať stavebné povolenie. Má vraj čakať na zmenu územného plánu mesta. To určí využitie pozemkov, na ktorých chce podnikať. Dokedy má čakať, nevie.
No nádej spája aj s blížiacimi sa mestskými voľbami. Dúfa, že s prípadnou novou garnitúrou vo vedení mestského úradu sa dohodne.
Rubáň namiesto vleku
Odstavenie z hry o lyžiarsky vlek Erik Kolesár spája s príchodom podnikateľa Zoltána Lukáča. Eseročka tohto gelnického rodáka Timo Humenné kúpila v roku 2004 od Gelnice takmer rovnakú výmeru lesného pozemku.
Nachádza sa v tesnej blízkosti pozemkov, ktoré rok predtým mesto predalo Erikovi Kolesárovi. Nový hráč vyjednal podstatne lepšie podmienky. Kúpil od mesta zhruba 75-tisíc štvorcových metrov za korunu. A k tomu fakticky dostal do daru 220-tisíc korún.
Taký bol podiel firmy Timo z predaja dreva, ktoré bolo treba na vyhliadnutom svahu vyťažiť. Gelnici ostal zvyšok z výťažku, 110-tisíc korún. Súkromník pritom nemusel do ťažby investovať. Zabezpečila ju mestská firma Gelnické lesy.
K podnikateľovi bolo mesto také štedré pravdepodobne pre chybu, nepozornosť alebo možno úmysel mestských úradníkov a poslancov. Nezabezpečili výrub stromov pred predajom lesa.
Keď už bol na liste vlastníctva nový majiteľ, mal právo na peniaze z predaja dreva. Ako sa určil kľúč, ktorým sa zinkasované peniaze medzi mesto a firmu delili, primátorka nevedela odpovedať.
Zoltán Lukáč podľa nej poslancov na predaj pozemkov presvedčil tým, že na vlastný projekt výstavby lyžiarskeho vleku chce získať dotáciu z fondov EÚ desať miliónov korún. To, či ju nakoniec získal, nevedela. Ani to, prečo firma Timo Humenné vlek ešte nestavia.
Teraz môžeme len čakať, krčí plecami A. Nemčíková. Mesto má len jednu páku, ako získať naspäť pozemky predané za korunu. Na ich vrátenie má nárok, ak do konca roku 2007 Timo Humenné nepreinvestuje na výstavbu lyžiarskeho vleku 10 miliónov korún.
K prípadu prvého zamýšľaného investora Erika Kolesára sa šéfka radnice vyjadrovať nechce. Vysvetľuje, že podnikateľ pozemok kúpil počas pôsobenia jej predchodcu, keď získal aj súhlasné vyjadrenie mesta na výstavbu vleku.
Príprava nového územného plánu Gelnice je podľa nej v plnom prúde, no kedy sa skončí, zatiaľ nevie odhadnúť. Stanovisko Zoltána Lukáča k problematike gelnického lyžiarskeho vleku sa TRENDU nepodarilo získať.
Získal len pohľad na dve susediace rúbaniská, z ktorých sa dávno vyťažilo a predalo drevo, no Gelničania ani turisti z iných končín si na nich tak skoro nezalyžujú.
Druhý deň jarmočný
A tak prípadných turistov môže v meste na Hnilci osloviť len výročná paráda v podobe jarmoku. A pri prejazde Gelnicou aj pár príjemných miest, ktoré ponúkajú za rozumný peniaz celkom dobré jedlo, i keď sa nehonosia hviezdičkami.
Napríklad reštaurácia Tatran. Škoda, že v nej varia len do štvrtej popoludní. Jej majiteľ Marek Medvec dôvodí nezáujmom ľudí. V podvečerných hodinách je podnik prázdny, preto ho zatvára.
No hneď vedľa má otvorený bufet, ktorého interiér pripomína dedinskú putiku. Vychádza sa z neho do peknej záhradnej krčmy, ktorá v letných mesiacoch zvykne byť nabitá.
Majiteľ sa na podnikanie nesťažuje. Jeho krčma má tradíciu aj svojich štamgastov. Vďaka tomu sa darí odolávať silnej konkurencii. Gelnica má totiž vzhľadom na počet obyvateľov veľmi veľa krčiem, okolo tridsať, hovorí M. Medvec.
„Takou hustotou krčiem sa môže pochváliť máloktoré mesto,“ myslí si.
Počas druhého dňa jarmokov sa v záhrade bufetu konali pivárske súťaže pozostávajúce z troch pretekov. Pitia litrového piva na čas, vytrvalostnej súťaže v držaní krígľa a váľania suda s pivom.
Reportér TRENDU sa zúčastnil na súťaži v pití piva a s časom 49 sekúnd skončil predposledný. Vyhral učiteľ základnej školy Vlado s časom 7,7 sekundy.
- Problémy s nemocničku
Najväčší zamestnávateľ v Gelnici je tamojšia nemocnica. Pred krachom ju pred pár mesiacmi zachránil príchod košickej spoločnosti Ave+ známej hlavne prevádzkovaním pohrebnej služby.
Mesto nemocnicu ešte vlani prenajalo neziskovej organizácii Provitae. No nebolo spokojné s jej hospodárením a obávalo sa, že nemocnica bude generovať stratu, ktorá zaťaží hospodárenie mesta.
Rozhodlo sa preto predať ju vo verejnej súťaži. Uspela Provitae so sumou 32 miliónov korún. Lenže peniaze na účet Gelnice neprichádzali a mesto muselo kúpnu zmluvu vypovedať.
Vtedy vstúpila do hry košická podnikateľská rodina Germekovcov, ktorej firma Ave+ vyplatila požadovaných 32 miliónov a stala sa vlastníkom nemocnice.
Gabriele Germekovej sa nepáčia tvrdenia, že nemocnicu kúpila pohrebná služba. Ave+ má podľa nej aj iné aktivity. Podniká v hotelierstve, realitnom biznise, prevádzkuje dámsky módny salón a kvetinárstvo. Na kúpu nemocnice si firma požičala.
„Už dávno som sa obzerala po podobných priestoroch. Chcem popri prevádzkovaní nemocnice zriadiť hospic pre starších ľudí,“ vysvetľuje jeden z dôvodov, pre ktoré jej firma prišla do Gelnice.
O tom, že mesto chce predať nemocnicu, no nemá solventného kupca, sa dozvedela od známych. Rozhodnutie o investovaní padlo za tri dni. Spolu s areálom nemocnice prevzala Ave+ aj neziskovku Provitae.
A to pre licencie na prevádzkovanie zdravotníckych služieb. Ich vybavovanie nanovo by trvalo niekoľko mesiacov, počas ktorých by nemocnica nemohla fungovať.
Manželia Germekovci si zatiaľ netrúfajú odhadnúť, kedy sa im investícia vráti. Perspektívu vidia hlavne v rozširovaní aktivít.
Myšlienka hospicu vychádza z pokojnej vidieckej atmosféry, v ktorej sa nemocnica nachádza, a zo stúpajúceho dopytu po tejto službe. Do Gelnice chcú investori pritiahnuť odborných lekárov, ktorí privedú klientov.
Košickí podnikatelia podotýkajú, že nemocnica sa dostala do problémov aj „vďaka“ chybám predchádzajúcich manažmentov. Ich náprava by mala pomôcť vrátiť ju do čiernych čísel.
Päťdesiatpercentnú úsporu nákladov na vodu a plyn si Pavol Germek sľubuje od investícií do energetiky. Ďalšie peniaze pomôže ušetriť nový nemocničný informačný systém, ktorý prinesie prehľad o celom chode nemocnice.
Najmä dosiaľ chýbajúcu kontrolu spotreby a výdaja liekov, zdravotného materiálu a jednotlivých zdravotných výkonov. Nové vedenie chce do špitála vrátiť činnosti, ktoré boli od neho nedávno odčlenené. G. Germeková myslí hlavne na odborné ambulancie, ktoré dnes v priestoroch nemocnice prevádzkujú externí lekári, v minulosti väčšinou zamestnanci nemocnice.
Podľa jej odhadov spoločne produkujú výkony na úrovni okolo milióna korún mesačne, pričom nemocnica od nich každý mesiac inkasuje za prenájom priestorov dokopy len 90-tisíc. Nové vedenie s nimi už vypovedáva nájomné zmluvy a ich činnosti chce opäť previesť pod krídla nemocnice.
Podobne plánuje zrušiť dlhodobý – podľa Germekovcov nevýhodný – prenájom priestorov, v ktorých funguje lekáreň. Aj túto činnosť chce nemocnica robiť vo vlastnej réžii.
Ďalší problém, ktorý treba riešiť, je pracovná morálka personálu. Po Gelnici kolujú chýry o tom, ako si miestni lekári radi vypijú. P. Germek hovorí, že zamestnancom nové vedenie nemocnice oznámilo, že žiadne výstrelky nestrpí.
Riaditeľ Juraj Paulinský – zať manželov Germekovcov – má v kancelárii prístroj na meranie, či jeho podriadení nie sú pod vplyvom alkoholu. Zatiaľ pre alkohol prepustil jedného zamestnanca.
Laboranta pri röntgene, ktorý prišiel opitý do práce. Z rovnakého dôvodu dal príkaz rozviazať spoluprácu s externým lekárom, ktorý po poháriku prišiel slúžiť na pohotovosť.
Foto – Ivan Fleischer
