Každý z nás, pacientov, si je asi vedomý, že liek má nielen svoju hodnotu v liečbe, ale tiež i ekonomickú cenu. Cítime to vo svojej peňaženke.
Rozdiel v cenách liekov je obrovský. Niektoré lieky stoja iba pár eur, cena iných je extrémne vysoká. Na ich zaplatenie sa vynakladá približne 30 percent z verejných peňazí, a preto štát ceny liekov, ktoré sú i len sčasti hradené z verejného zdravotného poistenia, reguluje. Úlohu regulátora ceny liekov plní sekcia farmácie a liekovej politiky Ministerstva zdravotníctva SR.
Táto sekcia má v náplni práce zabezpečenie plnenie úloh v oblasti farmácie, kategorizácie liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín, cenotvorby liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín, racionálnej farmakoterapie a elektronizácie informácií o lieku a štandardizácie farmaceutických dát.
Dňa 14. januára 2014 v relácii Veľké noviny TV JOJ sa objavil titulok Prečo platíme aj predpísané lieky, kde pacientovi okrem iného radili, ako má postupovať, keby za predpísaný liek v lekárni doplácal a chcel by, aby liek bol hradený iba poisťovňou (doplatok pacienta by bol nulový).
Z odporúčaní účinkujúcich som nepochopila, prečo mám ja ako pacient kontaktovať výrobcu, respektíve držiteľa rozhodnutia lieku a žiadať ho o zmenu štatútu kategorizačného rozhodnutia MZ SR lieku. Som presvedčená, že predkladateľ (výrobca alebo držiteľ rozhodnutí) určite postupoval v súlade so zákonmi č. 363/2011 Z.z. a 460/2012 Z.z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia (ďalej iba zákon č. 363/2011 Z.z.), lebo v opačnom prípade by liek nebol kategorizovaný.
Pointa bola asi v tom, zvýšiť tlak na výrobcu, respektíve na držiteľa rozhodnutí lieku, aby upravil smerom dolu (znížil) výrobnú / dovoznú cenu lieku.
Prečo sa tak domnievam?
Liek je osobitný druh tovaru a ako taký sa v súlade so zákonom č. 362/2011 Z.z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach predáva iba v lekárňach. Predajná cena každého lieku sa skladá z ceny výrobcu (franko hranice), obchodnej prirážky veľkodistribútora a lekárne a z dane z pridanej hodnoty na lieky (dnes je na úrovni 10 percent). Obchodná prirážka veľkodistribútora a lekárne je od roku 2007 degresívna (čím je liek lacnejší, tým je vyššia); vychádza sa z ceny výrobcu a je v rozmedzí 47 – 6 percent. Pre jej výpočet sa používajú väčšinou softvérové programy.
Výroba lieku, jeho výskum a vývoj stoja veľké peniaze a kto sa rozhodne do toho pustiť, s určitosťou má svoj dlhodobý podnikateľský, nie charitatívny zámer a chce mať zabezpečený odbyt.
Najjednoduchšou cestou ako zabezpečiť odbyt lieku, ktorý spĺňa podmienky úhrady z verejného zdravotného poistenia, je požiadať ministerstvo zdravotníctva o jeho zaradenie do zoznamu liekov celkom alebo čiastočne hradených zdravotnou poisťovňou, to znamená do kategorizačného zoznamu. Skúsenosti sú aj také, že keď liek podmienky nesplní, výrobca môže požiadať o výnimku.
Kde predajná cena lieku vo verejnej lekárni už nesmie prekročiť konečnú cenu lieku uvedenú v zozname kategorizovaných liekov, úhrada zdravotnej poisťovne sa stanoví za štandardnú dávku liečiva a výška doplatku poistenca za liek sa rovná rozdielu medzi predajnou cenou lieku vo verejnej lekárni a výškou úhrady zdravotnej poisťovne za liek.
Čo môže ovplyvniť doplatok pacienta?
Daň z pridanej hodnoty (DPH) - konštantná veličina
Úhrada zdravotnej poisťovne – konštantná, ak nie stagnujúca veličina
Ovplyvňovať doplatok pacienta môžu: cena výrobcu / držiteľa rozhodnutia lieku a obchodná prirážka veľkodistribútora a lekárne:
a) doplatok pacienta = 0, zdravotná poisťovňa plne hradí liek
b) doplatok pacienta = 0, znížená prirážka obchodníkov
c) doplatok pacienta = 0, znížená cena výrobcu / držiteľ rozhodnutí a dovozcu lieku
Cenotvorba liekov s úhradou z verejných zdrojov je teda rozmanitá vec. Nakladá sa s nepresnými číslami a prijímajú sa sporné rozhodnutia.
Napríklad sa menila výška dane z pridanej hodnoty na lieky. Od 1. januára 2004 sa v rámci daňovej reformy zjednotila na úrovni 19 percent namiesto vtedajších 14. V roku 2006 zákonom č. 656/2006 Z. z. sa zaviedla zasa znížená 10-percentná sadzba DPH na lieky a tá platí dodnes. Dôkazmi môžeme dôjsť k zisteniu, že aj stanovenie hodnoty výšky úhrady zdravotnej poisťovne za štandardnú dávku liečiva nie je jednoznačné. Nie na každú diagnózu existuje minimálne jeden plne hradený liek.
Súčasný stav je taký, že Ministerstvo zdravotníctva má zákonom zriadenú jedenásťčlennú Kategorizačnú komisiu pre liečivá ako svoj poradný orgán a tam sa cenotvorba liekov kuje. Spotrebiteľ a platca v jednej osobe nemá právo ani na tiché pozorovanie priebehu ako sa rodí stanovisko a čo ho môže ovplyvniť. “ Zápisnicu si môže každý prečítať na internete" – odpovie vám ministerský zástupca a pripustí snahu o zmenu, ale zatiaľ sa, bohužiaľ, nestretol s tým "správne" fundovaným zástupcom laikov.
Autorka je zakladateľkou a prezidentkou Asociácie pre ochranu spotrebiteľov liekov, tvorcom projektov Slovenský liekový automatizovaný informačný systém SLAIS a LIEKINFO. V minulosti pôsobila v oblasti distribúcie liekov.
