Kritiku spotrebiteľskej organizácie si naposledy vyslúžili čokoládové veľkonočné zajačiky, ktoré sa do regálov Kauflandu a Lidlu dostali aj s nadmernými množstvami nasýtených minerálnych olejov (MOSH). Ide o škodlivé látky, ktoré sa hromadia v ľudských tkanivách a môžu nepriaznivo pôsobiť na pečeň.
V čokoládovom zajačiku pod privátnou značkou Lidlu Favorina namerali laboratóriá 21,2 miligramu MOSH, čo je takmer trojnásobok množstva, ktorý našli v produkte nemeckej značky Riegelein Confiserie v Kauflande. Zajačik z Lidlu získal mínusové body aj za zvyšky aromatických minerálnych olejov (MOAH), ktorým sú pripisované rakovinotvorné a mutagénne účinky (poškodenie DNA, genetického materiálu buniek).
Zdroj: Foodwatch
Do zoznamu výrobkov znečistených minerálnymi olejmi sa potraviny Kauflandu a Lidlu zapísali aj testom potravín v recyklovaných obaloch, ktoré sú najčastejším zdrojom kontaminácie potravín. Škodlivé látky sa do nich dostávajú z tlačiarenských farieb, zmäkčovadiel a rozpúšťadiel.
Zvýšené množstvá nasýtených olejov našli laboratóriá v cestovinách pod privátnou značkou Lidlu - Combino. Zvyškami aromatických olejov bola kontaminovaná aj zmes na zemiakové pyré (Top Budget Purée de pommes de terres en flocons) a čokoládová posýpka na hrianky (Mister Choc Twinkelz Hagelslag Melk), do ktorej zablúdili aj nasýtené oleje.
Kaufland si „zlizol" kritiku za dlhozrnnú ryžu kontaminovanú minerálnymi olejmi od talianskeho výrobcu Curtiriso. Po uverejnení výsledkov testu síce produkt stiahol z regálov, no zákazníkov, ktorí už mali kontaminovanú ryžu v tom čase doma, informovať odmietol.
Podrobnejšie výsledky testov:
Reťazce: Zo dňa na deň to nejde
Reťazce tvrdia, že problém znečistenia potravín minerálnymi olejmi riešia už niekoľko rokov. V správe, ktorú adresovali spotrebiteľskej organizácii tento mesiac, uviedli, že s dodávateľmi a výrobcami obalov hľadajú riešenia ako obsah škodlivých látok minimalizovať v potravinách pod ich privátnymi značkami. Medzi možnosťami úvadzajú prechod na nové druhy balení či nahradenie tlačiarenských farieb, ktoré obsahujú škodlivé oleje.
Recyklované obaly nie sú jedinými zdrojmi kontaminácie potravín. Nebezpečné látky sa do nich môžu dostať aj z prostriedkov používaných pri výrobe ako sú mazivá strojov, lepidlá či mastivá na formy alebo z výfukových plynov pri preprave.
„Cieľom je, aby produkty našich privátnych značiek spĺňali maximálny obsah nasýtených minerálnych olejov vo výške 2 miligramy na kilogram a maximálnu povolenú hranicu aromatických minerálnych olejov,” uvádza vo svojom stanovisku Kaufland a takmer zhodne aj Lidl. Oba reťazce však rovnako dodávajú, že tento cieľ nie je možné presadiť zo dňa na deň.
Spotrebiteľská organizácia Foodwatch ich iniciatívu víta a dáva ich za vzor ďalším reťazcom. Donedávna sa k riešeniam zvyškov minerálnych olejov v potravinách dobrovoľne hlásil iba nemecký reťazec Aldi Süd. Za vyhlásenie, že dodávateľom v potravinách nebude tolerovať zvyšky minerálnych olejov, pritom zožal v Nemecku obrovskú kritiku od potravinárov.
Iniciatíva reťazcov je podľa Foodwatch fackou pre lobistov, ktorí roky tvrdia, že problém s minerálnymi olejmi je neriešiteľný. Kaufland a Lidl si každopádne pozametajú iba pred vlastným prahom. Za zvyšky olejov v potravinách pod inými ako ich privátnymi značkami sa prevziať zodpovednosť nechystajú.
