Európska únia si veľa sľubuje od reformnej zmluvy, ktorá má byť podpísaná 13. decembra v Lisabone. Integrujúci sa starý kontinent chce jej prijatím urýchliť transformáciu dvadsaťsedmičky na globálneho hráča schopného konkurovať USA, Číne alebo Indii. Ohrozí však vzletné ambície únie vlečúca sa politická kríza v Belgicku?
Mnohonárodné štáty
Od belgických parlamentných volieb uplynulo vyše šesť mesiacov a dezignovaný premiér Yves Leterme dostáva svoju krajinu do trápnej situácie. Jeho flámskej kresťanskodemokratickej strane sa nedarí zostaviť koaličnú vládu, pretože svojím volebným programom popudila všetky frankofónne politické strany bez ohľadu na ich ideovú platformu.
Blahobytné Belgicko je federácia, ktorá sa podľa mnohých pozorovateľov uberá cestou, na akej sa v roku 1992 potácalo Česko-Slovensko. Zánik spoločného štátu Čechov a Slovákov sa vtedy často opisoval ako anomália v podmienkach globalizácie svetovej ekonomiky.
Dezintegrácie sa v tom čase obávalo aj Belgicko a naordinovalo si preventívnu medicínu v podobe novelizácie ústavy, ktorou sa mal zavŕšiť prechod Belgicka z unitárneho štátu na decentralizovanú federáciu. Flámi, Valóni a belgickí Nemci získali rozsiahlu kultúrnu autonómiu a všetky tri regióny (Flámsko, Valónsko a hlavné mesto Brusel) si posilnili politické a hospodárske kompetencie.
Krok s vývojom
Rozdeľovanie mnohonárodných štátov z prelomu 80. a 90. rokov minulého storočia sa často hodnotilo ako sprievodný znak pádu totalitných režimov. Rozpadanie Sovietskeho zväzu, juhoslovanskej a česko-slovenskej federácie znepokojovalo západoeurópske krajiny. Máloktorá bola homogénna, bez národnostných a jazykových menšín.
Vedeli, že ak ústava alebo štátoprávne usporiadanie etnicky heterogénneho štátu nedrží krok s vývojom spoločnosti, hromadia sa tlaky. Západoeurópske demokracie obyčajne obsahujú štátoprávne mechanizmy slúžiace na ventilovanie kumulovaného národnostného napätia. K dokonalosti však majú ďaleko.
Belgická kríza sa nerozvinula pod vplyvom klasického konfliktu väčšinového národa s národnostnou menšinou. Všetky tri kultúrno-jazykové skupiny – flámska, francúzska a nemecká – sú podľa belgickej ústavy rovnako štátotvorné, bez ohľadu na početnú alebo územnú veľkosť. To priam rozmaznáva 73-tisícovú belgickú nemeckú komunitu.
V desaťapolmiliónovom Belgicku tvoria po holandsky hovoriaci Flámi zhruba 60 percent obyvateľstva a nemálo z nich sa domnieva, že rozmaznávaní sú aj ich ďalší partneri vo federácii – po francúzsky hovoriaci Valóni. Tvoria približne 40 percent obyvateľstva a vďaka ústavne zakotvenému systému solidarity sú prostredníctvom prerozdeľovacích mechanizmov príjemcami enormnej pomoci zo štátnej pokladnice.
Flámi a Valóni
Tú napĺňajú z vyše dvoch tretín (Flámi hovoria o takmer troch štvrtinách) príjmy tvorené vo Flámsku. Prúd prostriedkov prerozdeľovaných do Valónska dosahuje ročne sedem miliárd eur. Frankofónne Valónsko má so štrnástimi percentami dvojnásobnú nezamestnanosť ako jeho severný sused Flámsko. Hrubý domáci produkt Flámska prevyšuje valónsky o 40 percent.
Flámi tak posielajú Valónom približne jedno percento zo svojho HDP. Niekedy to nazývajú rozvojovou pomocou, ktorú vraj Valóni prijímajú s úplnou samozrejmosťou. Flámi o sebe hovoria, že sú podnikavejší ako Valóni. Štrnásť zo sto Valónov v pracovnom veku je nezamestnaných a štyria z desiatich zamestnaných pracuje v službách štátu.
Zamestnanecký pomer v štátnom sektore má len dvadsať percent Flámov. Skutočnosť, že sa viac angažujú v súkromnom podnikaní, im dáva pocit, že sú podnikavejší, pružnejší a úspešnejší. Viac ako s Valónmi sa v tomto ohľade porovnávajú s Holanďanmi a Britmi.
Zdá sa, že tzv. anglosaský model trhovej ekonomiky je im bližší ako francúzsko-nemecký systém sociálno-trhového hospodárstva. I po oddelení mýtov a subjektívneho zveličovania zostáva na týchto charakteristikách rozdielov medzi Flámami a Valónmi kus pravdy.
Flámi sa radi chvália nesením väčšej zodpovednosti za vlastný osud ako Valóni, ktorí sú údajne navyknutí spoliehať sa na pomoc štátu. Takéto hodnotenie rozdielov nemožno absolutizovať. Odráža však odlišnosti v kultúre, tradíciách a v životnom štýle.
Ten frankofónny nesie prvky typické aj pre Francúzsko. Život tam plynie menej vypäto a vysoké pracovné nasadenie sa vyvažuje uvoľnenosťou a oddychom. Psychologickú oporu poskytujú Valónom výdobytky dosiahnuté v predchádzajúcich desaťročiach odborovými zväzmi. Odborová organizovanosť sa vo viacerých odvetviach ekonomiky nefederalizovala a zostala celoštátnou. Medzi štátnymi zamestnancami je takmer stopercentná.
Posuny v ekonomike
Tieto dozvuky povojnového blahobytu Belgicka i západnej Európy miznú vo Flámsku rýchlejšie ako vo Valónsku a Bruseli. Frankofónnym Valónom sa v minulosti darilo hospodársky lepšie ako Flámom. Ich prosperita sa dlho opierala o klasické nosné odvetvia: ťažbu uhlia, oceliarstvo a celý ťažký priemysel. Tieto osvedčené piliere národného hospodárstva sa začali podlamovať v 70. rokoch minulého storočia.
Prvý vážny úder im vtedy uštedril ropný šok a následná transformácia globálnej energetiky. Druhý prišiel z Ázie, kde Belgičanom a iným Západoeurópanom vyrástla ničivá konkurencia. Tretí úder doznieva dodnes po tom, čo globalizácia odobrala vyspelému Západu mnohé komparatívne výhody a prinútila tamojších producentov relokalizovať výrobu do zahraničia. Otvorenie Európskej únie ôsmim postkomunistickým členom v roku 2004 bolo pre belgické spoločnosti hľadajúce neďalekú relokalizáciu darom z nebies.
Trend k vyprázdňovaniu výrobných hál pozastavil pomerne nedávno prudký rozmach ekonomiky Číny a najnovšie Indie. Sú také vysoké, že ich nedokážu zabezpečovať z vlastných kapacít a sú nútené zadávať rozsiahle objednávky i do drahého zahraničia v západnej Európe a Severnej Amerike. Čína s Indiou prevzali rolu ťahúňov svetovej ekonomiky.
Tie belgické spoločnosti, ktoré dokážu pohotovo napĺňať potreby ázijských odberateľov, majú plné termínové kalendáre objednávok. Kľúčovým kritériom je pohotovosť v zmysle pružnosti plnenia želaní odberateľov. Podniky so silným odborovým zastúpením nebývajú vždy dosť pružné pri umocňovaní nasadenia pracovnej sily v záujme včasného plnenia zákaziek odberateľov.
Predvídavosť Flámska
|
O zostavenie vlády sa naďalej pokúša líder flámskych kresťanských demokratov Yves Leterme. |
Súčasná expanzia čínskej a indickej ekonomiky vlieva niektorým podnikom ťažkého priemyslu vo Valónsku nový život. Po opadnutí súčasných dlhodobo neudržateľných desaťpercentných ročných prírastkoch čínskej ekonomiky by však mohol úpadok tradičných priemyselných odvetví vo Valónsku pokračovať.
Paradoxne tak z Ázie poháňaná konjunktúra nepodnecuje Valónsko ani ostatné oblasti kráľovstva na dôraznú reštrukturalizáciu hospodárstva a diverzifikáciu priemyselných kapacít. Flámsko je predvídavejšie a investuje do progresívnejších odborov: do alternatívnej energetiky, biochémie, biofyziky, genetiky, elektroniky.
Flámsko profituje zo zdravého rozvíjania obchodu a všestranných služieb prístavných kapacít v Antverpách. Tamojší prístav je štvrtý najväčší na svete a mohol by rásť rýchlejšie, keby ho nebrzdili zákony, podľa ktorých spadá doprava a železnice do kompetencie federálnej vlády. Antverpy súťažia o prilákanie investorov s ostatnými prístavmi v západnej Európe a sťažujú sa, že pre vysoké daňové zaťaženie niekedy vyhrávajú konkurenti.
Ako Česko-Slovensko?
Flámov a Valónov nezriedka porovnávajú s Čechmi a so Slovákmi. Paralely ťažia z mýtov o prerozdeľovaní v ČSSR a ČSFR a z prekáračiek o tom, kto na koho viac dopláca. V takýchto analógiách bývajú usilovní väčšinoví Flámi stotožňovaní s usilovnými väčšinovými Čechmi.
Príliš úzke prirovnávanie však nikam nevedie. Rozdelenia ČSFR sa spočiatku nedožadovali Česi, ale určité politické kruhy zo Slovenska, ktoré podľa pražských údajov dostávalo z federálnej pokladnice viac, ako do nej odvádzalo.
V Belgicku sa za rozdelenie prihovára už vyše 40 percent Flámov, ktorí odmietajú ďalej subvencovať Valónsko v nezmenenej náplni a rozsahu.
Stotožňovanie Flámov s Čechmi pokrivkáva i z hľadiska jazyka a kultúry. Holandčina a francúzština sú vzájomne nezrozumiteľné. Naopak čeština a slovenčina si v roku 1992 boli plne zrozumiteľné a oba národy sa kultúrne dopĺňali so synergickým účinkom pre federáciu ako celok.
Perspektívy
Riešenie krízy v Belgicku závisí od ochoty oboch strán na kompromis. Ak sa hospodársky menej produktívni Valóni zmieria s obmedzením sociálnych vymožeností dotovaných z federálnej pokladnice, Flámov asi obmäkčia. Veď 60 percent Flámov si rozdelenie federácie neželá. Flámi by potom asi odstúpili od požiadaviek prenesenia ďalších kompetencií z federálnych na regionálne vlády.
Frankofónni Valóni sú dodnes zaťažení reminiscenciami z minulosti, keď v spoločnom štáte dominovali hospodársky a vyspelou francúzskou kultúrou. Hoci sú teraz chudobnejší ako Flámi, správajú sa k nim neraz naďalej povýšenecky. Viac ústretovosti a ochoty učiť sa menej ľubozvučnú holandčinu by im otváralo dvere do sŕdc Flámov, ktorí sa učeniu francúzštiny až tak nevzpierajú. Priznávajú však, že namiesto francúzštiny radšej používajú angličtinu.
Práve expanzia po francúzsky hovoriacich a holandčinu odmietajúcich prisťahovalcov do bruselského okolia Flámska prinútila nedávno Flámov vymôcť si zmenu volebnej rajonizácie v neprospech francúzštiny a Valónov.
Rozpadajúce sa Belgicko je škodlivou reklamou životaschopnosti integrácie EÚ. Úniu dnes vnímajú v mnohých kútoch Ázie, Ameriky a Afriky ako obra na hlinených nohách, navyše obranne závislého od USA.
Aj keby sa Flámi a Valóni rozviedli ako Česi a Slováci, pričom by neriešiteľný prevažne frankofónny Brusel ležiaci vo Flámsku odovzdali do správy EÚ, urobili by Európe medvediu službu. Poskytli by živnú pôdu nacionalistickým vášňam na Balkáne, v Ruskej federácii, na postsovietskych okrajoch európskeho svetadielu i v strednej a západnej Európe.
Za zváženie by mala Flámom stáť otázka, ako dlho by si udržali ako členský štát EÚ tie daňové a rozpočtové kompetencie, ktoré chcú vyrvať z rúk márnotratne prerozdeľujúcej bruselskej federálnej vlády. Bruselská Európska komisia tiež neoslňuje sebakontrolou a šetrnosťou pri prerozdeľovaní finančných tokov.
Autor je spolupracovník TRENDU.
Foto - SIta / AP
