Arménsko vyzvalo v stredu Azerbajdžan na prepustenie všetkých vojnových zajatcov. Tento problém nebol stále vyriešený, uviedol arménsky premiér Nikol Pašinjan na stretnutí s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.
„V Azerbajdžane máme bohužiaľ stále vojnových zajatcov," povedal Pašinjan. Výmena zadržaných vojakov a civilistov je podľa neho súčasťou Ruskom sprostredkovanej novembrovej dohody o prímerí v Náhornom Karabachu. V ostatných mesiacoch došlo medzi Arménskom a Azerbajdžanom k viacerým výmenám vojnových zajatcov. Azerbajdžan vyhlásil, že v súlade s dohodou už prepustil všetkých zajatcov. Tamojšie ministerstvo zahraničných vecí však dodalo, že dohoda sa nevzťahuje na bojovníkov, ktorých Arménsko „poslalo na územie Azerbajdžanu" po skončení bojov.
Arménsko a Azerbajdžan pristúpili k výmene zajatcov z konfliktu v Karabachu
Krátky konflikt v Náhornom Karabachu, ktorý opätovne vypukol vlani 27. septembra a trval do 9. novembra, si vyžiadal viac ako 6-tisíc mŕtvych vrátane civilistov. Fáza bojových operácií sa skončila 10. novembra. Deň predtým podpísali Pašinjan, azerbajdžanský prezident Ilham Alijev a ruský prezident Vladimir Putin trojstranné vyhlásenie o ukončení bojov.
Podľa tejto dohody mali jednotky armády Náhorného Karabachu a Azerbajdžanu zostať na pozíciách, na ktorých boli v čase vstupu prímeria do platnosti. Obe strany sa tiež zaviazali aj k výmene zajatcov a vydaniu tiel padlých. Náhorný Karabach sa nachádza v juhozápadnom Azerbajdžane, ale od ukončenia vojny v roku 1994 bol pod kontrolou síl etnických Arménov, ktorých podporuje Arménsko. Je medzinárodne neuznaným štátom, pričom okolo 95 percent jeho obyvateľov tvoria Arméni. Vlaňajšie boje boli najväčšou eskaláciou konfliktu v tomto regióne za viac ako štvrťstoročie. Azerbajdžan v nich získal späť veľkú časť územia, o ktoré prišiel v konflikte zo začiatku 90. rokov.
