Pozostalým po amerických milionároch pomôže tento rok zmierniť smútok absencia dedičskej dane. Ešte vlani by štát zinkasoval takmer polovicu z ich dedičstva. Budúci bude sadzba dane pravdepodobne viac ako 50 percent, no tento rok uviazla na nule. Informoval o tom New York Times.
Profitovať z toho môžu napríklad pozostalí po miliardárovi Danovi L. Duncanovi, ktorý zomrel v marci. Muž, ktorý bol podľa časopisu Forbes 74. najbohatším človekom na svete, zanechal svojim dedičom majetok v hodnote deväť miliárd dolárov. Ak by zomrel o tri mesiace skôr, štát by si z tejto sumy zobral 45 percent.
Daň z dedičstva pre najmajetnejších ľudí zaviedli Spojené štáty americké ešte v roku 1916. Vláda chcela zabrániť tomu, aby príliš majetní jedinci mohli narušiť demokraciu. Keď v roku 1937 zomrel prvý americký miliardár John D. Rockefeller, štát si z dedičstva zobral až 70 percent. Odvtedy sa výška dane menila, no doteraz nikdy nebola úplne zrušená.
Do konca minulého roku štát vyberal dedičskú daň v prípade, že hodnota pozostalosti prevyšovala 3,5 milióna dolárov a v prípade manželského páru sedem miliónov dolárov. Hoci sa táto daň ročne týkala len asi 5 500 dedičských konaní, v roku 2008 z nej štát zinkasoval 25 miliárd dolárov. Za minulý rok ešte nie sú údaje dostupné.
Za zrušením dedičskej dane pre milionárov je spor republikánov a demokratov ešte z éry prezidentovania Georga Busha. Ten sľúbil svojim voličom veľké daňové škrty, proti ktorým sa postavili demokrati. G. Bush sa zasadzoval o zníženie dedičskej dane, demokrati však nesúhlasili. Výsledkom bolo, že G. Bush podpísal zákon, podľa ktorého sa dedičská daň od roku 2010 zruší. Demokrati predpokladali, že akonáhle ovládnu Kongres, daň znovu zavedú. Vlani to však už nestihli.
Podľa New York Times sa politici budú pravdepodobne snažiť, aby dediči milionárov, ktorí zomreli tento rok, museli daň doplatiť. Je však veľmi neisté, či takýto retroaktívny zákon budú môcť prijať. Navyše podľa právnikov majú dediči po D. Duncanovi dostatok peňazí i motivácie na to, aby dokázali viesť na súde neľútostný súboj a obhajovali svoje ústavné práva.
Odporcovia dedičskej dane predovšetkým z radov ju prezývajú aj daňou zo smrti. Argumentujú tým, že každý bohatý človek platil celý svoj život daň z príjmov, takže celý jeho majetok už nadobudol zo zdanených príjmov. Preto nevidia dôvod, aby štát obral o dedičstvo ešte aj pozostalých.
Podľa New York Times sa navyše objavujú špekulácie, podľa ktorých budú chcieť dediči profitovať z ročných daňových prázdnin. Minulý rok sa mohli napríklad ťažko chorého človeka snažiť umelo udržať pri živote čo najdlhšie, aby zomrel až v tomto roku. Ešte horšie to však môže byť s milionármi, ktorí majú pár rokov života ešte pred sebou. Niektorý z dedičov by sa ich odchod na druhý svet mohol snažiť podstatne urýchliť, len aby sa vyhol plateniu dane.
Foto na titulke – Flickr.com
