Nielen Čína, ale už aj Európska únia podniká kroky na obmedzenie nadmerného a potenciálne škodlivého používania smartfónov surfovaním na sociálnych sieťach, ako sú Facebook, Instagram a TikTok. Osobnú skúsenosť má aj eurokomisárka pre transparentnosť Věra Jourová. Keď je jej 10-ročný vnuk pred obrazovkou, „už okolo neho neexistuje nič, dokonca ani babička,“ povedala počas rokovania Európskeho parlamentu v júni. Informuje o tom Politico.
Čína chce obmedziť čas pred obrazovkou na 40 minút pre deti mladšie ako osem rokov. Francúzsko sa po vlastnej linke zameralo na výrobcov a požaduje od nich, aby si nainštalovali systém rodičovskej kontroly. Svoje vlastné rozsiahle plány má však aj EÚ. Pripravuje zmenu zákona o digitálnych službách (DSA), ktorý od konca augusta prinúti najväčšie online platformy – TikTok, Facebook, YouTube – sprístupniť svoje systémy kontrole, aby ich produkty nepoškodzovali zdravie detí.
Prísne budú aj pokuty za nedodržanie nových pravidiel až do šesť percent celosvetových ročných príjmov spoločností. Digitálni giganti zarábajú na tom, že upútajú pozornosť návštevníkov a snažia sa ju udržať tak dlho, ako je to možné, pričom v rámci tohto procesu zbierajú peniaze od inzerentov.
O presnom vzťahu medzi používaním sociálnych médií a duševným zdravím dospievajúcich sa však ešte diskutuje. Veľké prieskumy duševného zdravia v USA, kde sú údaje najrozsiahlejšie, zistili výrazný nárast pocitu nešťastia adolescentov za posledných 15 rokov. Táto tendencia sa ešte zosilnela počas pandémie, časté sú samovražedné myšlienky, depresia, ale aj všednejšie problémy so spánkom. Najvýraznejšie je to medzi dospievajúcimi dievčatami.
Prehnané obavy?
Zároveň prudko vzrástlo používanie smartfónov, pričom stále viac ľudí ho berie do rúk v mladšom veku. Navštevovanie sociálnych médií, merané ako počet prístupov k danej platforme za deň, je tiež výrazne častejšie.
Odborný asistent ekonómie na univerzite Bocconi v Taliansku Luca Braghieri povedal, že pôvodne si myslel, že obavy z Facebooku sú prehnané, ale po začatí skúmania tejto témy zmenil názor (a odvtedy svoj účet na Facebooku vymazal).
L. Braghieri a jeho kolegovia robili prieskumy duševného zdravia na amerických univerzitách v rokoch 2004 až 2006, teda v období, keď bol Facebook prvýkrát spustený na amerických vysokých školách. Bolo to ešte predtým, ako bol dostupný širokej verejnosti. Zistili, že na vysokých školách, kde bol Facebook zavedený, sa duševné zdravie študentov zhoršilo neporovnateľne viac ako na univerzitách, kde ešte nezačal.
„Bol som v podstate v prvej línii, bol som svedkom dramatického nárastu bojov medzi dospievajúcimi,“ povedal psychiater a profesor z Univerzity v Toronte Elia Abi-Jaoude, ktorý tiež publikoval výskum na túto tému. Všimol si „všetky druhy afektívnych sťažností, depresie, úzkosti“. „Bolo to veľmi nápadné.“
Sprievodnými javmi sú zmeny nálady a horšie výsledky v škole. „Myslím si, že veľká časť našej populácie má chronický nedostatok spánku,“ doplnil ešte E. Abi-Jaoude s tým, že môže ísť o dôsledok používania smartfónov a sociálnych médií.
Vlastné opatrenia
Platformy ako Instagram, YouTube a TikTok čelili rastúcemu tlaku v posledných rokoch. Zaviedli rôzne nástroje na zmiernenie obáv vrátane rodičovskej kontroly. Od roku 2021 YouTube a Instagram posielajú tínedžerom pripomienky, aby si urobili prestávky. TikTok v marci oznámil, že neplnoletí musia po hodine v aplikácii zadať prístupový kód, aby mohli pokračovať v sledovaní videí.
Spoločnosti prevádzkujúce sociálne médiá však budú musieť čoskoro zájsť ešte ďalej. Do konca augusta dostanú veľmi veľké online platformy s viac ako 45 miliónmi používateľov v Európskej únii – vrátane spoločností ako Instagram, Snapchat, TikTok, Pinterest a YouTube – nový zoznam pravidiel, ktorý budú musieť spĺňať.
Svoje prvé ročné hodnotenie zásadného vplyvu ich dizajnu, algoritmov, reklamy a podmienok služieb v nadväznosti na ochranu neplnoletých osôb a duševného zdravia, budú musieť odovzdať Európskej komisii. Potom budú musieť navrhnúť a implementovať konkrétne opatrenia pod dohľadom audítorskej spoločnosti, komisie a autorizovaných výskumníkov.
Viacero návrhov
Opatrenia by mali zahŕňať zabezpečenie toho, aby algoritmy neodporúčali videá o diétach dospievajúcim dievčatám alebo predvolené vypnutie automatického prehrávania, aby neplnoletí nezostali uviaznutí pri sledovaní obsahu.
Platformy nebudú môcť sledovať online aktivitu detí s cieľom zobrazovať im prispôsobené reklamy. Zakázané budú aj manipulatívne návrhy, ako napríklad nikdy nekončiace časové línie na udržanie pozornosti používateľov.
Brusel tiež spolupracuje s technologickými spoločnosťami, priemyselnými združeniami a detskými skupinami na pravidlách, ktoré by chránili neplnoletých. Plánuje sa aj Kódex správania pre dizajn prispôsobený veku na rok 2024.
Nový zákon EÚ o obsahu však nebude tým čarovným prútikom, s ktorým by rodičia mohli byť spokojní, píše Politico. Pravidlá pre obsah sa nevzťahujú na populárnu zábavu, ako sú online hry, aplikácie na odosielanie správ ani na samotné digitálne zariadenia.
Ďalšie dôležité správy
