Ako si vybrať záhradný domček a postaviť mu základy

Veľkosť záhradného domčeka závisí hlavne od toho, koľko náradia v ňom ubytujete. Časom k nemu určite pribudnú nejaké vrecia so zeminou, črepníky, kosačka, detské hračky a rôzne nepotrebné veci, ktoré sa v ňom na ceste do kontajnera určitý čas ešte zdržia. V každom prípade domček nikdy nebude prázdny, skôr treba dať pozor, aby ste ho nezaplnili ešte pred dokončením.

Zohľadniť treba aj veľkosť záhrady, aby domček nezabral polovicu trávnika a nezatienil tú druhú. Pri väčšej záhrade je možné uvažovať veľkoryso, no stále by to mal byť len domček v tom pravom slova zmysle. Z tohto hľadiska je záhradný domček všetko od drevenej skrine až po zhruba 10 metrov štvorcových pôdorysnej plochy.

Stavby s pôdorysnou plochou väčšou ako 10 metrov štvorcových sú skôr záhradné chatky a ich konštrukcia vrátane základov musí byť masívnejšia (nehovoriac o tom, že na väčší domček už pravdepodobne budete potrebovať stavebné povolenie).

Prefabrikovaný drevený domček Zdroj: Obi.at

Prefabrikované záhradné domčeky skonštruované z dreva alebo plechu vyjdú minimálne na 200 eur. Závisí aj od vkusu, pre aký materiál sa rozhodnete. Drevený domček ponúkaný v obchodoch sa skladá z latkových samonosných stien. Plechový má nosnú rámovú konštrukciu obloženú plechovými panelmi. V oboch prípadoch sú nejaké zmeny a prispôsobenia možné len v malom rozsahu, čo už neplatí v prípade vlastnoručne skonštruovaného domčeka.

Prefabrikovaný plechový domček Zdroj: Obi.at

Či už sa rozhodnete pre domček z obchodu alebo vlastný, plechový či drevený, v každom prípade si musíte sami vybudovať základy.

Ako základ je možné pod domčekom vysypať vrstvu štrku hrúbky 10 centimetrov, ktorou sa terén vyrovná. Je to najjednoduchšie riešenie, no časom može dôjsť k nerovnomernému sadaniu a vlhnutiu stien domčeka.

Ak na štrkový podklad položíte zámkovú dlažbu, získate odolnú podlahovú vrstvu, ostatných nevýhod štrkového násypu sa nezbavíte.

Pre náročnejších je vhodnejšia betónová platňa hrúbky minimálne 10 centimetrov, ktorá by však mala byť vystužená aspoň jednou vrstvou sieťoviny, v opačnom prípade doska popraská, trhliny sa budú zväčšovať a jednotlivé diely popraskanej dosky rôzne sadať. Vystužená platňa síce popraská tiež, no vďaka výstuži bude držať pokope. Pre väčšie domčeky nad 6 metrov štvorcových je potrebná hrúbka platne 15 až 20 centimetrov.

Ideálne riešenie sú betónové pätky malého pôdorysného rozmeru asi 15 cm x 15 cm umiestnené v rohoch pôdorysu, pripadne v strede rozpätia, aby ich vzdialenosť nepresahovala 1,5 až 2 metre.

Hĺbka pätky by mala siahať do nemrznúcej hĺbky asi 80 centimetrov, výška nad terénom aspoň 5 až 10 centimetrov. Pätkami rôznej výšky je možné ľahko vytvoriť rovinu v nerovnom teréne, kde by v prípade dosky bola potrebná predchádzajúca úprava terénu. Výkop pätky takých malých pôdorysných rozmerov može byť problematický, no úzkym rýľom realizovateľný.

Zväčšenie výkopu nevadí, odrazí sa to však na spotrebe betónu. Nevýhodou pätiek domčekov z obchodu je potreba roznášacieho roštu, na ktorý sa umiestni podlaha - napríklad z OSB dosiek alebo palubovka. Ak si domček postavíte sami, úlohu roštu preberú spodné trámy stien.

Drevený domček na pätkách si môžete postaviť aj sami Zdroj: Peter Chlepko

Ako vidno z porovnania, pätkové základy potrebujú len jednu tretinu betónu v porovnaní so základovou doskou a kvôli založeniu v nemrznúcej hĺbke sú aj stabilnejšie. Oproti tomu betónová platňa, zámková dlažba alebo štrk tvoria podlahu v domčeku, ktorú je v prípade pätiek potrebné vyskladať z oceľového roštu a podlahových dosiek. V prípade vlastného domčeka, kde roznášací rošt netreba, sú pätky optimálne riešenie.

Nabudúce: Ako si vlastnoručne postaviť záhradný stromček s vegetačnou strechou