Prezidentka Združenia zdravotných poisťovní Slovenskej republiky
Veľmi pozorne sledujem internetové diskusie k článkom týkajúcim sa systému zdravotného poistenia na Slovensku. Zistila som, že mnohí diskutujúci systém poznajú, ale nie úplne do detailov, čo ich potom často vedie k mylným záverom a zbytočnému rozhorčeniu. Pokúsim sa preto vysvetliť aspoň niektoré oblasti týkajúce sa disponibilných zdrojov v systéme zdravotníctva, ktoré zároveň napomôžu lepšiemu pochopeniu jeho nadštandardnej miery solidarity, čo vlastne znamená, že všetci pracujúci sa skladáme na liečbu všetkých našich občanov.
Ako občan platím trikrát
Prvýkrát prispievam do zdravotníctva povinným, zo zákona stanoveným odvodom ako zamestnanec, ako samostatne zárobkovo činná osoba alebo ako dobrovoľne nezamestnaná osoba. Tento odvod ide priamo zdravotnej poisťovni, u ktorej som poistený.
Zaplatené poistné všetkými, ktorí do systému prispievajú povinnými odvodmi, predstavuje v posledných dvoch rokoch 44,24, resp. 47,27 %- ný podiel na celkových disponibilných zdrojoch verejného zdravotného poistenia. Priemerný ročný predpis poistného u jedného ekonomicky aktívneho poistenca bol za posledné tri roky 1014,89 eur (2009), 1068,09 eur (2010), resp. 1109,45 eur (2011). Ekonomicky aktívni poistenci zaplatili za posledné tri roky 2 163,44 mil. eur (2009), 2 198,58 mil. eur (2010), resp. 2 373,52 mil. eur (2011).
Platitelia poistného pravidelne mesačne platia poistné. Sú však i takí, ktorí si túto povinnosť neplnia a preto musia zdravotné poisťovne pristúpiť k nútenej forme vymáhania pohľadávok. Účelom vymáhania je zabezpečiť finančné zdroje na zdravotnú starostlivosť, ktoré do systému povinného verejného zdravotného poistenia jednoznačne a nespochybniteľne patria. Vychádzajúc z dostupných štatistík pri vymáhaní dlžného poistného, z historického hľadiska sú najúspešnejšie súkromné zdravotné poisťovne. V súčasnosti sú medzi zdravotnými poisťovňami už len diskrétne rozdiely a úspešnosť výberu poistného sa pohybuje na úrovni od 94,8 do 99,4 %.
Riadne zaplatené, ako aj nútene vybrané poistné, nezostáva v zdravotnej poisťovni celé. Zdravotná poisťovňa každý mesiac presmeruje 95 % vybraného poistného do prerozdeľovacieho fondu. Tu sa finančné prostriedky prerozdelia medzi zdravotné poisťovne podľa viacerých parametrov. Dlhé roky sa prerozdeľovalo len podľa veku a pohlavia , t. z. na základe nepresných, nie vždy aktuálnych demografických parametrov. Na podnet súkromných zdravotných poisťovní došlo k úprave týchto parametrov. Najvýznamnejšou zmenou bolo pred dvomi rokmi zavedenie nového parametra zohľadňujúceho ekonomickú aktivitu poistencov, ktorú môžeme považovať už za istú formu urbanistického parametra. Od leta tohto roku pristupuje aj parameter chorobnosti, tzv. PCG parameter, ktorý má za cieľ spravodlivejšie prerozdeliť finančné prostriedky medzi všetkými zdravotnými poisťovňami. I tu boli hnacím motorom práve súkromné poisťovne, ktoré sledujú zdravotné systémy v zahraničí a snažia sa implementovať správne, transparentné a spravodlivé prvky do slovenského systému. Zavedenie PCG parametra znamená, že ak má zdravotná poisťovňa viac ekonomicky aktívnych, mladých a zdravých poistencov, vyberie síce na odvodoch viac, ale “na hlavu” sa jej vráti podstatne menej. Je ale správne, že peniaze idú za tým poistencom, ktorý je chorý a potrebuje zdravotnú starostlivosť. Pre ilustráciu – Všeobecná zdravotná poisťovňa mala v roku 2008 po prerozdelení o 31,54 eur ročne na jedného poistencia viac, v roku 2010 to bolo viac o 18,37 eur. Súkromné zdravotné poisťovne Dôvera a Union dostali v roku 2008 o 66,38 eur, resp. o 89,39 eur ročne na jedného poistenca po prerozdelení menej. V roku 2010 to bolo o 34,8 eur (Dôvera), resp. o 41,61 eur (Union) ročne menej.
Osobitnou kapitolou je ročné zúčtovanie poistného. Jeho cieľom je vypočítať poistné na verejné zdravotné poistenie zo skutočných príjmov toho ktorého roka a porovnať ho s preddavkami zaplatenými v tom ktorom roku. Takto sa zistí výška nedoplatku alebo preplatku poistného na verejné zdravotné poistenie. Znamená to, že odvody musia platitelia doplatiť alebo im poisťovne vrátia preplatky ex post po uplynutí účtovného roka, kedy sú už známe podstatné náležitosti týkajúce sa odvodov a vzniku konkrétnych kategórií platiteľov v určitom období. Do minulého roka ročné zúčtovanie vykonával každý sám za seba alebo za zamestnanca zamestnávateľ. Tento rok po prvýkrát vykonáva ročné zúčtovanie poistného za svojich poistencov zdravotná popisťovňa. Zúčtovávajú sa príjmy roka 2011. Myšlienka vykonávania ročného zúčtovania za platiteľov vzišla zo súkromných poisťovní v rámci napĺňania zásady proklientskeho prístupu a eliminácie zbytočného šikanovania slušných ľudí. Pre úplnosť informácie musím uviesť, že aj štát vykonáva ročné zúčtovanie za svojich poistencov. Podľa zákona štát svoje nedoplatky za predchádzajúci kalendárny rok odvedie zdravotným poisťovniam do konca decembra tohto kalendárneho roka.
Druhýkrát platím zo svojej hotovosti, pričom dostanem pokladničný blok v lekárni, u lekára alebo v nemocnici. Žiaľ, v našej spoločnosti existujú aj neoficiálne platby, t. z. platby bez pokladničných blokov na hrane zákona (úplatky). Pri tej prvej možnosti sa všeobecne uvádza asi štvrtinový podiel priamych platieb na disponibilných zdrojoch verejného zdravotného poistenia, druhú radšej neodhadujem. Za posledné tri roky sme na priamych legálnych platbách zaplatili 1 144 mil. eur (2009), 1 203,3 mil. eur (2010), resp. 1 235,4 mil.eur (2011).
Mojím tretím príspevkom do zdravotníctva sú mesačné preddavky. Ako osoba s príjmom platím štátu dane. Z týchto prostriedkov štát platí určitú čiastku do zdravotných poisťovní za svojich poistencov (deti, dôchodcovia, nezamestnaní…), a to mesačne preddavkovo. Táto suma tiež vstupuje do procesu prerozdeľovania. Každoročne sme svedkami veľkej diskusie o výške percenta platieb za poistencov štátu na ďalší rok. Zahŕňajú aj nedoplatok štátu za svojich poistencov za rok predchádzajúci, teda za rok, ktorý ešte nie je ukončený a teda ani suma nedoplatku štátu nie je konečná. Tu je podstatný vývoj v kategóriách poistencov, za ktorých platí štát. Platba štátu sa za posledné dva roky na disponibilných zdrojoch verejného zdravotného poistenia v systéme podieľa 27,35, resp. 24,05 %-ami. Ročný predpis poistného za poistenca štátu bol za posledné tri roky vo výške 393,12 eur (2009), 414,72 eur (2010), resp. 416,31 eur (2011). Štát zaplatil za svojich poistencov za posledné tri roky 1 158,25 mil. eur (2009), 1 341,22 mil. eur (2010), resp. 1 207,55 mil. eur (2011).
Štát z daní tiež investuje do systému zdravotníctva cez rozpočtovú kapitolu ministerstva zdravotníctva, financuje chod ministerstva zdravotníctva a jeho rozpočtových a príspevkových organizácií, oddlžuje štátne zdravotné poisťovne formou finančnej výpomoci, či zvyšovaním základného imania. Štát tiež oddlžuje zdravotnícke zariadenia, čím ich chráni napríklad aj pred hroziacimi exekúciami. Tieto finančné prostriedky sú však nad rámec verejného zdravotného poistenia.
Zdroj: Správa o stave vykonávania verejného zdravotného poistenia za roky 2009 až 2011
