Z analýzy denníka Sme z minulého roku vyplynulo, že 11 percent rodičov na Slovensku nie je o očkovaní presvedčených. Ako dôsledok sa snažia očkovanie oddialiť, aby dieťaťu neublížili. Oveľa zaujímavejšou skupinou sú štyri percentá rodičov, ktorí sa nedajú presvedčiť o potrebnosti očkovania za žiadnu cenu. Aj akékoľvek presviedčanie zo strany pediatrov je u tejto „vzorky“ iba strata času.
„Rodičia sa vo všeobecnosti obávajú, čo do tela ich detí dávame. Ale pravda je, že vakcínou dostávajú menej antigénov ako v minulosti. Očkovacia látka proti pravým kiahňam mala do januára 1980 asi 200 antigénov. Očkovacia látka proti čiernemu kašľu, ktorú sme začali používať v 50. rokoch, mala okolo 3 000 antigénov a bola celobunková,“ povedala pre TREND.sk v rozhovore epidemiologička Henrieta Hudečková.
Rodičia, ktorí odmietajú základné očkovanie proti osýpkam, rubeole a mumpsu vakcínou MMR, veria v nepotvrdené fámy, že vakcinácia spôsobuje u detí autizmus. Ako je známe, tieto zistenia sa opierajú o falošnú štúdiu Andrewa Wakefielda. Argumentácia v podobe desiatok renomovaných štúdií, ktoré vakcináciu naopak podporujú, nevpúšťajú do svojho mikrosveta. Riadi sa informáciami na internetových fórach a odmietajú lekárske videnie sveta.
Najnovšia štúdia pod vedením lekára Zacharyho Hornea experimentom objasnila možný spôsob, ktorým je možné tvrdohlavého rodiča presvedčiť. Využíva na to strach rodiča o dieťa – ten istý, ktorý mu bráni ho zaočkovať. „Myslíme si, že antivax rodičia ešte nevideli deti s osýpkami alebo mumpsom. Nepovažujú to za reálne,“ cituje web denníka The Washington Post Z. Hornea.
Drsné obrázky a výpovede rodičov pomohli
Experimentu sa zúčastnilo 315 dobrovoľníkov a takmer polovica z nich boli rodičia. Vedci ich rozdelili do troch skupín.
Prvá skupina si študovala „drsné“ materiály, v ktorých rodičia opisovali priebeh osýpok u svojich detí. Účastníci experimentu dostali do rúk aj odpudzujúce fotografie malých pacientov s osýpkami, mumpsom a rubeolou a študovali materiály o rizikách odmietania očkovania či varovania, že toto sa môže stať ich synovi alebo dcére, ak ho odmietnu očkovať.
Druhá skupina dostala do rúk suchopárny sumár informácií z najvýznamnejších vedeckých štúdií, ktoré popreli spojenie autizmu a vakcinácie. Tretia skupina bola len kontrolná, ktorú vedci nechceli ovplyvňovať a tej dali prečítať len krátky článok o nákladoch a výhodách kŕmenia vtákov.
Po naštudovaní materiálov položili v rámci experimentu dobrovoľníkom desiatky otázok. Skupina, ktorá si prezrela šokujúce fotografie a príbehy rodičov, zmenila pohľad na vakcináciu. Prístup k nej bol „pozitívnejší“. V skupine, ktorá bola bombardovaná vedeckými argumentmi o očkovaní a autizme, sa nič nezmenilo v porovnaní s kontrolnou skupinou.
Ako sa zmenil postoj na vakcináciu v troch skupinách Zdroj: PNAS, vox.com
Efekt opačného účinku
Podobné pokusy sa však podľa niektorých pokusov môžu skončiť aj opačne, keď u ľudí nastane takzvaný backfire effect. Ide o akúsi ideovú slepotu, keď sa človek nevie zmieriť s tým, že jeho viera bola postavená na mylných základoch. Človek, v tomto prípade antivax rodič, je bombardovaný argumentmi, ktoré ho nútia zmeniť hlboké presvedčenie a predstavy o očkovaní.
Zmena v myslení je ale pre daného jedinca taká radikálna, že si ju nedokáže pripustiť. Ešte viac sa zabarikáduje do svojho pomýleného mikrosveta. Internetové fóra a webové stránky, kde sa stretnú ľudia s podobným videním, tieto mylné predstavy u človeka podvedome ešte viac podporujú.
Výskum, ktorý vlani viedol profesor politológie na Dartmouth College Brendan Nyhan, prišiel s odlišným, oveľa depresívnejším záverom ako spomínaný experiment lekára Z. Hornea.
B. Nyhan si položil jednoduchú otázku: Môžu rôzne druhy kampaní, ktoré podporujú očkovanie detí, zmeniť prístup rodičov? Zistil, že sa mu to nepodarilo ani u jednej zo štyroch skupín. Experiment, do ktorého „namočil“ s kolegami takmer 1 800 rodičov, bol potvrdením backfire effectu. Výskumníci skúšali rôzne metódy pre ovplyvnenie postoja zadubených rodičov, no výsledok bol nulový.
„Je to veľmi deprimujúce," povedal pre magazín The New Yorker B. Nyhan. Zistil, že opraviť postoj iného človeka je možné len vtedy, ak je jeho presvedčenie veľmi povrchné a egu neublíži. Ale ak iný názor vážne neohrozuje naše vnímanie sveta, na ktorom staviame, zmeniť ho je veľmi ťažké. Prikloníme sa skôr k tomu, čomu veríme dlhšie a vnímali sme dlhšie aj argumenty.
Netýka sa to len vakcinácie, ale aj argumentov, ktoré nám servírujú politici. Ak je niekto ľavicový volič, berie argumenty a postoje politikov z ľavicového politického spektra s istou dávkou dôvery, ale ak na rovnakú vec reaguje politik z pravicovej strany, jeho názory berie ľavicový volič automaticky s istou dávkou rezervy.
