Chceš očistiť kus starého železa od hrdze. Je jedno, či sa jedná o starožitný svietnik, blatník na veterána, kus roxoru, alebo brzdový strmeň Octavie, ktorému chceš dodať výkon tým, že ho natrieš na červeno. Chemicky ide o železo znečistené prímesami – zhodou okolností to môžu byť legovacie prvky.
Vzhľadom na chemické vlastnosti sa železo v čistej forme v prírode príliš často nevyskytuje, ak si odmyslíme asteroidy. Fyzikálne vlastnosti železa sú dostatočne super, aby sme železo v čistej forme vyrábali a chránili. Nie je to vždy jednoduché.
Ako isto vieš, železo vystavené kyslíku a vlhkosti hrdzavie a niekedy dokonca, čo? No koroduje! Povedané jednoducho: kov je anóda, na ktorej prebieha oxidácia. Tá samotná nie je zlá. Vrstva oxidu, prípadne iných zlúčenín na povrchu zvyčajne kovový predmet chráni. Zvyčajne, ale železo je špecifické. Oxid železnatý totiž nevytvára tenkú ochrannú vrstvičku. Naopak. Neustále odpadáva, nasáva ďalšiu vodu, ide do hĺbky.
Železo pred týmto nežiaducim javom chránime. A keď pasívna ochrana zlyhá, musíš proti hrdzi bojovať.
Drôtená kefa: Namáhavá klasika
Technicky najjednoduchší je mechanický boj. Drôtená kefa za 2,25 eura určite bude stačiť na drobné záležitosti. Pri hrdzi veľkej ako blatník na aute je už dobré použiť elektrickú energiu.
„Vrkočová“ kefa do brúsky sa dá zohnať za rovnakú cenu ako bežná drôtená kefa a má veľmi dobré referencie od profesionálnych reštaurátorov veteránov. Bezpodmienečne však použi kvalitné ochranné okuliare. Tvojho oftalmológa nepoteší, keby ti musel z oka vyťahovať odlomený kus drôtu. Rukavice a ochrana sluchu sú tiež dobrý nápad.
Pieskovanie: Len pre profíkov
Vyšším levelom mechanického boja s koróziou je pieskovanie. Ako napovedá názov, budeš používať piesok. Prípadne strusku, sódu, balotinu (sklené guličky), oceľovú drť, oxid uhličitý... Všetko sú to materiály, ktoré sa pomocou stlačeného vzduchu ženú na čistený predmet a ich dopad odtrháva všetko, čo nie je čistý kov.
Za predpokladu, že nejdeš pieskovať niečo jemné, bude ti na domáce použitie stačí aj kremičitý piesok, ktorý kúpiš v hobby markete v akcii po 2,5 eura za 25 kg balenie. Ak máš viac šťastia, dovolia ti rovnaké množstvo odviezť z naozajstnej predajne pieskov aj zadarmo. Predávajú ho totiž za 20 eur za tonu.
Pieskovanie je elegantná metóda a je rýchlejšia ako elektrická kefa, ale má isté technické obmedzenia, ktoré ju odsudzujú na použitie špecialistom. Minimálna zostava na pieskovanie sa skladá z kompresora, malej pieskovacej pištole a nádoby na piesok. Ak nemáš kompresor, budeš si ho musieť zaobstarať. Maličký hobby kompresor stojí od 200 eur vyššie, pištoľ s prisávaním piesku z nádoby dostaneš za menej ako 20 eur. K ochranným pomôckam pripočítaj respirátor. Stačí aj jednoduchý za 1,5 eura.
To nie je potápač, takto sa robí profesionálne pieskovanie Zdroj: wikimedia / National Institute for Occupational Safety and Health
Sánkovanie v lete ti však pôjde lepšie ako pieskovanie s takýmito amatérskymi pomôckami. Samozrejme, pieskovacia zostava sa dá zlepšovať. Výkonnejší kompresor, väčšia pištoľ. To sa ti podarí zaobstarať. Ťažšie bude vysvetliť susedom, kde sa vzal ten všadeprítomný prach a drobný piesok.
A keďže mračno prachu sa vznáša až k tretím susedom, budeš potrebovať osobné ochranné prostriedky vyššej triedy. Najmä celotelový ochranný oblek a kuklu so samostatným prívodom vzduchu. Alebo aspoň pieskovací box na menšie práce. A výkonnú vzduchotechniku na filtrovanie. Iste, veľa vecí sa dá zostaviť aj doma, vrátane pieskovacieho boxu a samotnej pieskovačky s profi parametrami, ale pod tisíc eur sa nedostaneš ani náhodou.
A ak sa ceny za profesionálne opieskovanie rámu bicykla alebo disku kolesa začínajú pri 10 eurách za kus, nie je dôvod, aby si uvažoval smerom svojpomocného pieskovania. Asi uznáš, že je jednoduchšie zaniesť tie štyri brzdové strmene k špecialistovi.
Chémia: Nie lacná a kam to po použití vyliať?
Sú však situácie a najmä miesta, na ktorých si oceľová kefa a aj tvoj dvorný pieskovač vylámu zuby. Napríklad ak chceš zbaviť hrdze tú zmäť oceľových strún a drôtov, ktoré tvoria kostru kresla alebo sedačky v aute.
Tu prichádza na pomoc chémia a elektrochémia. Na Coca-colu zabudni alebo ju radšej vypi. Použi hardcore chémiu. Pol litra chemického odhrdzovača kúpiš za 2 eurá. Samozrejme, existujú aj väčšie balenia.
Elektrochémia: Jednoduchšie ako sa zdá
Pracia sóda - uhličitan sodný Zdroj: wikimedia / Ondřej Mangl
Existuje jedno elegantné, ekonomické a ekologické riešenie. Elektrolytické odhrdzovanie vo vodnom roztoku uhličitanu sodného, čiže obyčajnej pracej sódy. Nedá sa použiť na bránu do dvora, ale na menšie predmety funguje perfektne.
Keďže ide o elektrolytické odhrdzovanie, budeš potrebovať zdroj jednosmerného prúdu. Ideálna je napríklad nová či stará autonabíjačka s ampérmetrom a plynulou reguláciou prúdu, čiže položka za cca 35 a viac eur. Ale dá sa použiť na iné účely. Napríklad na nabíjanie autobatérií.
Zdroj: nontoxicprint.com
Ďalej už len nekovovú nádobu podľa veľkosti odhrdzovaného predmetu a sódu. Kilo za 1,15 eura v akcii. Pri zmiešavacom pomere 2 lyžičky na liter vody za tie peniaze vyrobíš 50 litrov elektrolytu. Na kladný výstup zdroja pripojíš kus železa, najlepšie plech. Ide nám o plochu. Na záporný pól pripojíš odhrdzovaný predmet a nastavíš prúd asi 2 ampére. Odhrdzovaný predmet a anóda sa nesmú dotýkať.
Elektrolyt sa začne „variť“, okolo anódy sa začne vytvárať žltohnedá špinavá usadenina. Prúd je dobré sledovať a čas od času znova nastaviť. Vplyvom reakcie sa totiž mení vodivosť elektród aj roztoku. Po dvoch hodinách je odhrdzovanie zvyčajne ukončené. Takže vyčistiť, opláchnuť, vysušiť a hneď ošetrovať, aby si nemusel kupovať ďalší balíček sódy!
Zdroj: nontoxicprint.com / Helios Vega
