Predtým sa do elektronickej aukcie zapojila len jedna firma – česká Škoda Transportation. S ňou súťažil ešte aj nemecký Siemens. Toho však ZSSK vylúčila. „Zmeníme kritériá, ale zachováme cenový limit,“ povedal šéf ZSSK Pavol Gábor v rozhovore v aktuálnom vydaní týždenníka TREND.
P. Gábor by chcel vyšším počtom uchádzačov dosiahnuť lepšiu cenu pre štát. „V Európe je dosť veľkých firiem, ktoré vedia vyrábať kvalitné rušne – napríklad Siemens, Bombardier, Alstom, Škoda. Preferujem riešenie, že prídu viacerí uchádzači,“ povedal šéf železničiarov.
V zákazke šlo o nákup šiestich rušňov s opciou na ďalších desať. Cena 72 miliónov eur je podľa hovorkyne ZSSK Jany Morháčovej za všetkých 16 kusov. Touto zákazkou chcú napraviť zanedbávanie investícií do lokomotív v predchádzajúcich rokoch. Zároveň ich potrebujú na to, aby mohli nasadiť ďalšie vlaky s vyššou 160-kilometrovou rýchlosťou.
Upravia podmienky
Aj keď sa súťaž ide robiť na novo a s odlišnými pravidlami, podľa P. Gábora boli kritériá aj tej prvej súťaže štandardné. Iný názor mal jeden zo súťažiacich, ktorý proti nim namietal na Úrade pre verejné obstarávanie. Boli podľa neho diskriminačné.
Podľa informácií TRENDU protestoval jeden z popredných výrobcov rušňov v Európe – zo súťaže vylúčený nemecký Siemens. Prekážalo mu, že v podmienkach súťaže je napísaný konkrétny typ zabezpečovacieho zariadenia. Ten podľa neho na Slovensku dodáva len jedna firma.
ZSSK sa v rámci námietkového konania bránila argumentmi, že takéto zariadenia využíva aj vo svojich ostatných rušňoch, má na ne vyškolený personál a ich prevádzka vychádza oproti iným technológiám lacnejšie. Úrad pre verejné obstarávanie dal za pravdu štátnej firme a námietky Siemensu zamietol.
ZSSK sa však z tohto víťazstva dlho netešila. Napokon súťaž stroskotala práve na nedostatku uchádzačov. Nezhody so Siemensom viedli k vylúčeniu jeho ponuky. V súťaži tak zostala len spomínaná Škoda, ktorá si napokon vypýtala za lokomotívy viac, ako bola štátna firma ochotná zaplatiť.
Podľa jej hovorkyne Jany Morháčovej Siemens nesplnil viacero požiadaviek. Neakceptoval zmluvu ZSSK, predložil vlastnú zmluvu, ktorá neakceptovala obchodné podmienky ZSSK a obsahovala podstatne iné vymedzenie práv a povinností. „Súčasne ponuka uchádzača neobsahovala niekoľko požadovaných technických zariadení uvedených v súťažných podkladoch,“ hovorí J. Morháčová.
Prečo vyššia rýchlosť
Vyššia rýchlosť je jedným z cieľov modernizácie železničných tratí medzi Bratislavou a Žilinou. Začalo sa s ňou v roku 2001. Celková hodnota dokončených a rozrobených dopravných stavieb sa pohybuje na úrovni 1,4 miliardy eur. Napriek tomu sa však rýchlejšie jazdí len výnimočne.
Podľa šéfa ZSSK Pavla Gábora jazdia 160-kou na približne 80 kilometrov od Bratislavy v smere na Žilinu. „Keď sa dokončí koridor po Žilinu, súpravy sa upravia tak, aby tam všetky rýchliky mohli jazdiť vyššou rýchlosťou a cestujúcim by sa skrátil čas cestovania,“ povedal P. Gábor.
Métou je podľa neho rok 2018. Aktuálne sa trate budujú na takmer celej nedokončenej trase s výnimkou úseku Púchov – Považská Teplá. O túto stavebnú zákazku sa v týchto dňoch súťaží.
P. Gábor sa v rozhovore pre TREND pochválil mohutnými investíciami do prímestských vlakov z eurofondov. Priznal však, že v diaľkovej doprave je to horšie. „Negenerujeme zisk, niet z čoho investovať. A nechceme zvyšovať úverové zaťaženie“.
Z eurofondov chcú nakupovať ďalšie ucelené vlakové jednotky. Chystajú aj výstavbu servisných dep. „Máme cieľ zrealizovať naprojektované areály technicko-hygienickej údržby, v prvej fáze v Nových Zámkoch, Humennom a vo Zvolene,“ povedal P. Gábor.
Celý rozhovor nájdete v akutálnom týždenníku TREND 47 / 2015, v predaji v stánkoch, v aplikáciách pre Android a iOS a v archíve na TREND.sk.
