Čo malo byť symbolickou oslavou polstoročia diplomatických vzťahov medzi Európskou úniou a Čínou, je namiesto toho dôkazom rastúceho vzájomného napätia. Nadchádzajúci spoločný summit mal pôvodne prebehnúť v Bruseli a byť jednou z najvýznamnejších udalostí leta. Nakoniec sa ale bude konať v Pekingu a v oveľa menšom rozsahu i s oveľa skromnejšími ambíciami. Tieto zmeny podčiarkujú prehlbujúci sa rozkol v otázkach obchodu a bezpečnosti.

Namiesto toho, aby summit znamenal nový začiatok spolupráce, pravdepodobne len prehĺbi existujúce rozpory. Obchodné nezhody, diplomatické prešľapy a rozdielne očakávania premenili túto príležitosť z oslavy na symbol nedôvery. Hoci si krajiny medzi sebou naďalej vymieňajú tovar, čoraz viac im robí problém nájsť spoločnú reč či prijateľné ústupky.

EBE 46 Peking - Čínsky parlament schválil v nedeľu 11. marca 2018 návrh na zrušenie ustanovenia v ústave, podľa ktorého prezident krajiny môže pôsobiť vo funkcii maximálne dve po sebe idúce funkčné obdobia. Na snímke čínsky prezident Si Ťin-pching, ktorý sa úradu ujal v marci 2013, tak bude môcť zostať vo funkcii aj po skončení svojho druhého funkčného obdobia v roku 2023. FOTO TASR/AP
Chinese President Xi Jinping arrives for a plenary session of China's National People's Congress (NPC) at the G
Neprehliadnite

Záhadné absencie a čistky lojalistov. Si Ťin-pching stráca pôdu pod nohami alebo len kalkuluje

Lídri Číny a EÚ spočiatku summit prezentovali ako príležitosť na obnovenie vzťahov. Pôvodne sa mal konať v Európe, pričom Brusel dúfal, že sa ho zúčastní aj samotný čínsky prezident Si Ťin-pching. Ten však pozvanie odmietol.

Keď sa ukázalo, že čas bude mať len čínsky premiér Li Čchiang, stretnutie sa presunulo do Pekingu. Lídri EÚ tým chceli zvýšiť šance na Siho účasť, čo sa im zrejme podarilo. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová sa má podľa informácií agentúry Reuters stretnúť nielen s čínskym premiérom, ale aj prezidentom.

Boj o trhy pokračuje

Najväčším zdrojom napätia sú narastajúce ekonomické trenice. Obchodný deficit EÚ voči Číne sa vyšplhal na odhadovaných 400 miliárd eur, keďže čínske exporty prudko rastú. Len v prvej polovici tohto roka stúpla úroveň čínskych vývozov do bloku o sedem percent. Európske importy do Číny klesli o šesť percent.

EÚ tento nárast pripisuje tomu, že čínske firmy začali do Európy exportovať aj tovar, ktorý bol pôvodne určený pre Spojené štáty. Ich cieľom je vyhnúť sa vyšším clám, ktoré na dovozy uvalil americký prezident Donald Trump.

Hlavným tŕňom v oku EÚ sú lacné čínske elektromobily, ktoré si vďaka štátnym dotáciám a daňovým úľavám od Pekingu rýchlo získavajú podiel na európskom trhu. Tento rok bude v rámci neho z Číny pochádzať zhruba jedno z desiatich predaných elektrických vozidiel. Čínske elektromobily sú pritom približne o 20 percent lacnejšie než tie, ktoré vznikajú v Európe.

EÚ s cieľom ochrániť domáci priemysel zaviedla na čínske elektromobily clo až do výšky 45 percent. Okrem toho žiada Peking, aby zastavil ich nadprodukciu, a aj o recipročný prístup na čínsky trh. Napriek týmto opatreniam plánuje čínsky BYD získať na európskom trhu do roku 2030 vedúce postavenie.

Čína na takisto nedala zastrašiť a na oplátku začala vyšetrovať dovozy európskych produktov vrátane koňaku a mliečnych výrobkov. Zároveň ale urobila v rámci širšej stratégie, ktorej cieľom je naštrbiť jednotu EÚ, zopár strategických ústupkov. Medzi nimi napríklad aj zrušenie sankcií voči niektorým europoslancom či ponúkanie drobných stimulov francúzskym vývozcom. Dúfa, že vďaka nim získa výhodu v bilaterálnych rokovaniach s jednotlivými členskými štátmi.

Čínske vydieranie, európske provokácie

Ďalším jablkom sváru sú vývozy vzácnych zemín, ktoré sa Peking rozhodol obmedziť. Ide pritom o kľúčové suroviny automobilového, leteckého a polovodičového sektoru v Európe. Výsledkom je výrazné narušenie dodávateľských reťazcov.

V prvých piatich mesiacoch roku 2025 klesol vývoz vzácnych zemín do EÚ o 84 percent. Niektorí výrobcovia autodielov tak museli prerušiť výrobu. Európski lídri označili kroky Číny za ekonomické vydieranie.

Napätie narastá aj v oblasti bezpečnosti. Brusel znepokojuje, že Peking aj napriek prebiehajúcej vojne na Ukrajine podporuje vojnovú mašinériu Moskvy. Podľa spravodajských služieb si totiž čínske komponenty nachádzajú cestu do ruskej zbrojnej výroby. EÚ zároveň poukazuje na rastúce dôkazy o čínskych kybernetických útokoch na politické a obchodné inštitúcie v členských štátoch.

Čína na druhej strane čoraz častejšie vyjadruje znepokojenie nad tým, ako EÚ pristupuje k Taiwanu. Poukázala pritom na symbolický prejazd nemeckých vojnových lodí cez Taiwanskú úžinu v roku 2024. Čínske štátne médiá tak blok stihli obviniť z povzbudzovania „separatistov“ a narúšania regionálnej stability.

Ďalšie dôležité správy

Ilustračná fotografia
Neprehliadnite

Keď konkurencia ničí trh. Involúcia pomaly rozleptáva základy čínskej ekonomiky