Hlavným cieľom legislatívy je znížiť administratívnu záťaž, zjednodušiť stavebné konania a zaviesť novú definíciu drobnej stavby. Zákon reaguje na dlhodobo kritizované prieťahy v povoľovacích procesoch, nejasne vymedzené kompetencie a potrebu digitalizácie celého systému. Do akej miery sa to darí v praxi?
„Nový stavebný zákon sa snaží urýchliť a skrátiť trvanie konaní. Niektoré stavby sa budú môcť realizovať bez akéhokoľvek povolenia alebo ohlásenia. Časť stavieb bude potrebné ohlásiť, ale v prípade nečinnosti obce nastanú po uplynutí stanovenej lehoty účinky fikcie ohlásenia. To znamená, že ak stavebný úrad ohlášku nevybaví v lehote a neoverí projekt, považuje sa projekt za overený. Ide o drobné stavby na verejných priestranstvách, vo vzdialenosti menšej ako dva metre od hranice pozemku, prípadne ide o zhotovenie alebo odstránenie stavby číslovanej súpisným číslom a podobne. Konanie o ohlásení prebieha tak ako doteraz mimo správneho konania,“ uvádza pre TREND Ladislava Cengelová, generálna riaditeľka sekcie bytovej politiky, stavebníctva a mestského rozvoja na Ministerstve dopravy SR.
Zložitejšie stavby alebo stavby, u ktorých je potrebné určiť podmienky na ich realizáciu, prípadne sa stavebné práce týkajú práv tretích osôb sa povoľujú v konaní o stavebnom zámere, ktoré spája povoľovacie procesy vo výstavbe do jedného správneho konania.
Pred začatím samotného konania na stavebnom úrade si stavebník obstaráva záväzné stanoviská dotknutých orgánov a záväzné vyjadrenia dotknutých právnických osôb. Rovnako sa tieto subjekty vyjadrujú v rámci samotného konania podľa stavebného zákona.
„V minulosti často dochádzalo k prieťahom a bolo potrebné čakať na stanoviská mesiace. Zákon po novom stanovuje lehoty a v prípade nečinnosti nastáva fikcia súhlasu orgánu alebo osoby s navrhovaným projektom. Upravili sme postavenie a vzťahy medzi stavebníkom, zhotoviteľom, stavbyvedúcim, stavebným dozorom, projektantom tak, aby bolo jasné, kto zodpovedá za chyby v projektovej príprave alebo počas realizácie.“ dodáva L. Cengelová.
Pri tvorbe a príprave nového stavebného zákona spolupracovala s legislatívcami aj Slovenská komora stavebných inžinierov. Na zásadné zmeny medzi pôvodnou a novou legislatívou upozorňuje cez rôzne školenia. „Poukazujeme na zmeny v povinnostiach a zodpovednosti stavebníka – investora, projektanta, zhotoviteľa stavebných prác, zmeny kompetencií stavebných úradov či kontrolných orgánov štátnej správy,“ vysvetľuje pre TREND Ján Jakubov, podpredseda predstavenstva Slovenskej komory stavebných inžinierov.
K zmenám, ktoré priniesol nový stavebný zákon dodáva: „Postavenie spracovateľa projektovej dokumentácie je v súčasnosti z odborného pohľadu oveľa zodpovednejšie, súčasne sú kompetencie zodpovedného projektanta jednoznačne špecifikované v posilnení jeho práv pri zhotovovaní stavby, pri dodržiavaní technického riešenia.“
Elektronizácia na etapy
Nová stavebná legislatíva počíta s prechodným obdobím, do 31. marca 2029. Dovtedy budú stavebné úrady akceptovať obidve formy podania žiadostí o povolenie, teda papierovo aj elektronicky.
Pre projektantov je už dnes elektronická forma bežnou súčasťou pri zhotovovaní projektovej dokumentácie. „V súlade s novou stavebnou legislatívou je možné projektovú dokumentáciu podať a zaregistrovať elektronicky na centrálne úložisko projektovej dokumentácie, ktoré zriadil a spravuje Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR so sídlom v Bratislave. V súčasnosti viaceré projektové ateliéry a kancelárie už zhotovujú projekty v 3D formáte – tzv. BIM-e (virtuálna dvojička stavby),“ konštatuje J. Jakubov s tým, že elektronizácia sa v praxi celkovo stále viac využíva. Napríklad v rámci zhotovovania stavieb sa častejšie vedú v tejto forme aj stavebné denníky, podobne je to aj pri stavebných dozoroch a komunikácii so stavbyvedúcimi a projektantmi.
Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR bude v rámci Informačného systému územného plánovania a výstavby (IS UPV) v priebehu nasledujúcich rokov postupne nasadzovať nové funkcionality a komponenty, ktoré zjednodušia a zrýchlia stavebné konanie.
„Pôjde napríklad o povinné projektovanie vo verejných zákazkách prostredníctvom BIM, digitálny obraz krajiny a s tým súvisiace automatizované validácie. Cieľovým stavom je zavedenie procesov digitálneho modelovania krajiny, práca so štruktúrovanými dátami, a to všetko v spoločnom dátovom prostredí,“ hovorí pre TREND o plánoch S. Parižeková, hovorkyňa Úradu pre územné plánovanie.
Najčastejšie otázky
Od stavebných úradov, samospráv a občanov prichádza najviac podnetov na usmernenie v konkrétnych prípadoch či aplikáciu nových pojmov, prahových hodnôt a na to nadväzujúci priebeh povoľovania alebo určenie postupu. „Veľký počet podnetov smeruje tiež k využívaniu Portálu výstavby, keďže ide o nový prvok, ktorý zároveň predstavuje základný pilier reformy,“ dodáva S. Parížeková.
„Dostávame veľa otázok k obsahu a rozsahu projektovej dokumentácie, predkladanej na stavebné úrady (stavebný zámer), k tomu, ako má projektant riešiť prípadné nesúhlasné stanoviská účastníkov stavebného konania, akou formou zabezpečovať komunikáciu so stavebnými úradmi,“ vysvetľuje aktuálny stav J. Jakubov.
„Vzhľadom na skutočnosť, že tie žiadosti, ktoré boli na stavebné úrady doručené do 31. marca 2025 je povinný stavebný úrad vybavovať podľa stavebnej legislatívy platnej v tom čase a projektant spracuje jednotlivé stupne projektu podľa legislatívy platnej do 31.marca 2025, je v tomto období ešte pomerne málo začatých správnych konaní podľa aktuálneho stavebného zákona."
Opozičné Progresívne Slovensko tvrdí, že s aplikáciou zákona v praxi sú problémy a úradníci na stavebných úradoch často nevedia, ako majú postupovať. V týchto dňoch preto vyzvalo ministra dopravy Jozefa Ráža na vytvorenie jednoduchých tlačív a odbornú metodickú pomoc.
„Rozumieme, že prechod na nové pravidlá po päťdesiatich rokoch môže byť komplikovaný. Ministerstvo preto zorganizovalo odborné semináre po celom Slovensku, na ktorých sa zúčastnili stovky zamestnancov stavebných úradov a ďalšie tisícky ich sledovali naživo online,“ uviedol rezort v reakcii pre TASR.
Slovenská komora stavebných inžinierov upozorňuje, že je zároveň ešte treba dopracovať vykonávacie predpisy, teda vyhlášky k novému stavebnému zákonu, ktoré zatiaľ neprešli schvaľovacím procesom.
Rýchlosť schvaľovania
Nový zákon upravuje nový režim najmä pre konanie o ohlásení stavby, o stavebnom zámere a overení projektu stavby.
„Upravili sa aj opatrenia, ktoré pomáhajú stavebníkom brániť sa proti nečinnosti a prieťahom v konaniach. Ak je stavebný úrad nečinný viac ako 90 dní, Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR na návrh určí na dokončenie konania náhradný stavebný úrad. Nečinná obec je zároveň povinná zaplatiť náhradnému stavebnému úradu náklady za toto konanie vo výške správneho poplatku, ktorý zaplatil stavebník a vrátiť správny poplatok zaplatený stavebníkom,“ dodáva L. Cengelová z rezortu dopravy.
Podľa Úradu pre územné plánovanie doterajšia prax ukazuje, že viaceré inštitúty, najmä možnosť spájať konania, využívanie funkcionalít Portálu výstavby a opatrenia proti nečinnosti, by mohli prispieť k efektívnejšiemu a hospodárnejšiemu priebehu procesov povoľovania.
Slovenská komora stavebných inžinierov predpokladá, že reálne vyhodnotiť uplatňovanie novej stavebnej legislatívy v praxi, klady a nedostatky bude možné koncom tohto roka.
Ďalšie dôležité správy
