Republikánsky senátor Mitt Romney v utorok vyhlásil, že nemá problém hlasovať za potvrdenie Trumpovho nominanta do kresla amerického Najvyššieho súdu ešte v tomto volebnom období. „Ak sa nominácia dostane do Senátu, budem hlasovať na základe kvalifikácií daného človeka,“ uviedol vo vyhlásení. V tomto bode je už jasné, že sa republikáni pokúsia o jedno z najrýchlejších vymenovaní ústavného sudcu v novodobej histórii USA.
Piatkovým úmrtím liberálnej sudkyne Ruth Bader Ginsburgovej sa uvoľnilo jedno z deviatich miest na Najvyššom súde. V Spojených štátoch je moc túto pozíciu obsadiť rozdelená medzi prezidenta a Senát – ten prvý konkrétneho sudcu nominuje, druhý musí nomináciu potvrdiť. Prezident Donald Trump v utorok vyhlásil, že svoju nomináciu oznámi v sobotu, pričom sľúbil, že kandidátkou bude žena. Nutnosť obsadiť pozíciu ešte pred voľbami obhajuje tým, že Najvyšší súd musí byť kompletný, aby rozhodol o legálnosti volebných lístkov odovzdaných poštou.
Posledné prianie Ruth Bader Ginsburg pritom znelo, aby nebola nahradená, pokiaľ nebude v úrade nový prezident. Na naplnenie tohto želania by možno stačilo s nomináciou počkať do volieb, ktoré sa konajú 3. novembra, Trump však nechcel nič riskovať a necelých 40 dní pred voľbami sa púšťa do procesu, ktorý pri predchádzajúcej nominácii trval tri mesiace. Úctu zosnulej sudkyni chce vyjadriť tak, že s oznámením svojej kandidátky počká do víkendu.
Vybranú nominantku následne čaká vypočúvanie Komisiou pre súdnictvo, ktorej predseda Lindsey Graham, republikán, v utorok potvrdil, že plánujú tradičné tri dni vypočúvania v októbri. „Áno, chceme zachovať proces, ktorý sme mali doteraz,“ uviedol pre médiá. Potom sa už pristúpi k hlasovaniu v Senáte, kde je na schválenie potrebná jednoduchá väčšina 51 zo 100 senátorov, pričom v prípade remízy rozhodne Trumpov viceprezident Mike Pence. Republikáni, ktorí majú 53 kresiel, si tak môžu dovoliť stratiť maximálne tri hlasy z vlastných radov.
Republikánske pokrytectvo
Odkedy D. Trump naznačil, že sa pokúsi deviateho sudcu dosadiť pred voľbami, boli republikánski senátori upozorňovaní na precedens, ktorý nastavili pred štyrmi rokmi. Po smrti Antonina Scaliu totiž vtedajší prezident Barack Obama nominoval na jeho miesto Merricka Garlanda. Líder republikánov, ktorí mali už vtedy väčšinu v Senáte, Mitch McConnel, odmietol nominantovo vypočúvanie, keďže to podľa neho prišlo príliš tesne pred voľbami. Na Scaliovo miesto tak nakoniec zasadol konzervatívny sudca Neil Gorsuch, ktorého nominoval až Donald Trump.
Momentálna nominácia, ktorá príde ešte tesnejšie pred voľbami, však už republikánskym lídrom zjavne neprekáža. Podľa ich whipa (ekvivalent predsedu poslaneckého klubu) v Senáte Johna Thuna „by bolo dobrým nápadom posunúť sa vpred“, zatiaľ čo Mitch McConnel si nemyslí, že vo veci bol nastavený precedens, keďže Senát aj Biely dom tentokrát kontroluje rovnaká strana. Ako to súvisí s argumentom o blízkosti volieb, ktorý v roku 2016 použil, už nevysvetlil.
Dve republikánske senátorky sa však rozhodli precedens spred štyroch rokov doržať. Ide o aljašskú senátorku Lisu Murkowskú a Susan Collinsovú, ktorá vedie tesný boj o znovuzvolenie v Maine. Druhá menovaná v utorok uviedla, že nebude hlasovať za žiadneho nominanta, pokiaľ sa hlasovanie uskutoční pred voľbami. „Povedala som to jasne, nemyslím si, že by hlasovanie malo prebehnúť pred voľbami,“ vyhlásila.
V hre sú dve mená
Demokrati dúfali, že podobné rozhodnutie urobí aj Cory Gardner, ktorý, podobne ako Collinsová, čelí tvrdej konkurencii v boji o znovuzvolenie v štáte Colorado, či senátor za Iowu Chuck Grassley. Stratou ďalších dvoch republikánskych hlasov by totiž McConnel prišiel o väčšinu a nominácia by nebola schválená. Obaja senátori však v pondelok uviedli, že za dostatočne kvalifikovanú Trumpovu nominantku zahlasujú.
Šéf OSN varoval pred vypuknutím novej studenej vojny
Poslednou nádejou tak zostal Mitt Romney, ktorý sa v minulosti dostal do sporu s Trumpom. Aj toto svetielko však utorkovým vyhlásením zhaslo. Všetko teda nasvedčuje tomu, že prezidentova nominácia prejde. Otázkou teda je, koho si Trump vyberie? Keďže sľúbil, že na pozíciu dosadí ženu, najpravdepodobnejšie mená sú Amy Coney Barretová a Barbara Lagoa. Z prvej menovanej sa v posledných dňoch vykľula Trumpova obľúbenkyňa, pričom posledné dva dni pobývala v Bielom dome.
S Barbarou Lagoa sa prezident stretne v druhej polovici týždňa, jemu blízke zdroje však uvádzajú, že jej šance sa po víkende výrazne znížili. V jej prospech hrá to, že je kubánska Američanka z Floridy a teda reprezentuje voličov, o ktorých prezident bojuje so svojim protikandidátom Joeom Bidenom. Mnohým republikánom však prekážajú jej väzby na rodinu Bushovcov. Exprezident George H.W. Bush totiž o. i. nominoval na Najvyšší súd Davida Soutera, ktorý v rozpore s očakávaniami hlasoval s liberálnymi sudcami.
Konzervatívna superväčšina?
Ďalším faktorom je hlas republikánskeho senátora Josha Hawleyho, ktorý povedal, že podporí iba takého nominanta, ktorý verí, že spor Roe verzus Wade bol rozhodnutý nesprávne. Najvyšší súd vtedy svojím rozsudkom uznal právo na interupciu v Spojených štátoch, pričom tento precedens je platný dodnes. Zatiaľčo Barretová má vo veci ostrý konzervatívny názor, Hawley uviedol, že si nie je tak istý názormi Barbary Lagoa.
Práve tento prípad sa stal tŕňom v oku demokratov. A. C. Barretová je silná katolíčka a jej vymenovanie by znamenalo prevahu konzervatívcov na Najvyššom súde v pomere 6 : 3. Zástancovia pro-choice tábora sa obávajú, že takéto zloženie by zrušilo precedens nastavený prípadom Roe v. Wade, ktorý doteraz znemožňoval jednotlivým štátom prijímať zákony, plošne obmedzujúce prístup k interrupciám. Barretovej zástancovia zas tvrdia, že posudzovať jej sudcovské kvality na základe náboženstva a názoru na jednu tému nie je fér.
Naisto zatiaľ vieme povedať len to, že nominantka, ktorú Donald Trump vyberie, značne ovplyvní novembrové voľby a bude reprezentovať akéhosi „súdnického spolukandidáta“. V prípade úspechu v Senáte sa tiež na dlhé roky nastaví konzervatívne smerovanie strážcov americkej ústavyna americkom Najvyššom súde.
