Nedostatok čipov, ktorý pociťujeme už vyše roka, nespôsobila len samotná pandémia, ale aj udalosti pred ňou. Ako ukazujú aktuálne analýzy, hlavným dôvodom dnes notoricky známych problémov sú slabé investície do základných procesov vrátane automatizácie ešte pred rokom 2020. Drvivá väčšina firiem sa snažila v posledných rokoch vyrábať čo najefektívnejšie rovnaké, čo najmenšie čipy a predávať ich rovnakým zákazníkom. To okrem iného znamenalo, že sa šetrilo na inováciách, na ktorých pritom práve tento sektor vyrástol. A keď sa to spojilo s náhlym prepadom objednávok od automobiliek a rýchlymi zmenami v snahe zachrániť výrobu, problém bol na svete.
 

Vyrobených čipov je rekordné množstvo, aj tak to nestačí
Ako ukazujú čísla združenia Semiconductor Industry Association, celosvetový predaj čipov v rokoch 2018 až 2019 klesal, kým v roku 2020 zrazu narástol o 6,5 percenta. To bola však len predzvesť obrovského dopytového boomu, keď predaj v treťom kvartáli minulého roka medziročne narástol o 27 percent. Inak povedané, výrobcovia minulý rok celkovo vyrobili a predali na trhu vôbec najväčší počet čipov ako kedykoľvek predtým (pri historickom porovnaní kvartálov).

Celosvetové príjmy z predaja polovodičov
Zdroj: www.wsts.org
Celosvetové príjmy z predaja polovodičov

A kde predaj najdynamickejšie explodoval do výšav? Tržby z predaja čipov najviac narástli v Severnej Amerike (+33,5 %), v Európe (+32,3 %), Ázii a Tichomorí (+27,2 %), Japonsku (+24,5 %) a Číne (+24,0 %). Ak sa pozrieme na medzimesačné čísla, tak najväčšie plus bolo rovnako v Severnej Amerike (+3,9 %) a Európe (+2,0 %), avšak následne sa poradie mení. Rovnako ako Európa rástlo Japonsko (+2,0 %), Ázia a Tichomorie (+1,9 %) aj Čína (+1,5 %).

Automobilky spustili lavínu zmeny

Celosvetový problém s čipmi vyvolali automobilky, aj keď to určite nebol ich zámer. Keď opatrenia v prvej vlne výrazne zrazili predaje áut nadol, automobilky zrušili objednávky čipov. Pracujú totiž systémom just-in-time bez plánovania kontinuity činnosti. Inak povedané, sú zvyknuté nahradiť jedného dodávateľa iným, od ktorého sa vyžaduje dodávka vo veľkých množstvách priamo na výrobnú linku. To však pri čipoch nefunguje. Výrobcovia čipov v roku 2020 museli kvôli automobilkám nečakane hľadať riešenie, ako minimalizovať straty, a tak kapacity nastavili na mobily a počítače, po ktorých stúpal dopyt.

Výrazne vyšší dopyt po online komunikácii a video streamingu vyžadoval viac procesorov, podobne aj rozširovanie 5G sietí a cloudových aplikácií. Vzhľadom na to, že čipy sú potrebné vo všetkom, čo pracuje s dátami, zrazu nastal dramatický globálny nedostatok čipov. A keď prišli automobilky späť s objednávkami, nezostala pre ne voľná kapacita. Práve pre systém just-in-time sa dostali na nižšiu priečku v zozname priorít až za výrobcov spotrebnej elektroniky.

Fabriky pre čipy do áut nikto nestavia

Automobilky čelili aj ďalšiemu problému, ktorý dozrel počas pandémie. Vzhľadom na cenovú úroveň čipov do áut je návratnosť investícií podľa IDC nedostatočná. Tým pádom dnes, keď sú existujúce fabriky vyťažené výrobou čipov pre iné sektory ako automobilový, je problém „nakopnúť“ výstavbu nových výrobných závodov pre automobilky za miliardy dolárov.

Na trhu existuje ešte problém hromadenia zásob. Mnohé firmy po vzore čínskeho Huawei, ktorý hromadil zásoby v období pred zákazom podnikania v USA, začali nakupovať viac čipov, ako reálne potrebujú. To však vyčerpáva už aj tak napäté výrobné kapacity.

Čipy infláciou nepohli, ale nimi spôsobený nedostatok áno

Sektor čipov čelil počas pandémie zdvojnásobeniu cien vstupov, zdraželi aj výrobky. Aký vplyv mala táto zmena na infláciu? Podľa MMF spôsobila pandémia výrazný rast cien vo viacerých sektoroch, najväčší vplyv na infláciu mal cenový pohyb v doprave, potravinách, odevoch a komunikácii.

Inflácia po sektoroch od roku 2000
Zdroj: www.imf.org
Inflácia po sektoroch od roku 2000

Naopak, dopadová štúdia v Spojených štátoch hovorí len o malom vplyve cien čipov na celkovú infláciu. Príčinou je, že čipy nevstupujú do dennej spotreby tak intenzívne ako produkty osobnej spotreby. Predsa len, počítač, mobil či fotoaparát si nekupujeme každý týždeň ani mesiac.

Avšak vývoj v posledných mesiacoch ukázal ešte inú zaujímavosť. Aj keď samotný nedostatok čipov nezvyšuje rast nákladov a cien, z neho plynúce zníženie výroby už k vyšším cenám vedie. To je presne prípad áut.

Kedy sa skončí nedostatok čipov na trhu

Analýza Deloitte o transformácii podnikania v sektore výroby čipov indikuje zásadné zmeny. Ako hovorí Glenn O'Donnell, viceprezident a riaditeľ výskumu spoločnosti Forrester, donedávna nudný obchod s čipmi je v súčasnosti v centre záujmu celého sveta. Problémom je nižšia výrobná kapacita ako je dopyt, a táto situácia môže trvať do konca nielen tohto, ale možno aj budúceho roka.
Podľa IEEE Spectrum bude v dohľadnej dobe rásť ponuka najmä zo starších výrobných liniek na výrobu čipov s bežnými procesmi výroby na relatívne malých kremíkových doštičkách. Do konca tohto roka sa očakáva, že existujúcich vyše 40 výrobných závodov zvýši mesačnú kapacitu o viac ako 750 000 plátov (wafer), na ktorých sa tvoria mikročipy.
Avšak chystajú sa aj nové investície, ktoré reflektujú zvýšený dopyt, ktorý by mal pretrvať aj do budúcnosti. Napríklad Intel chce investovať 20 miliárd dolárov do výstavby nových závodov v Arizone. Svetový líder, taiwanská spoločnosť TSMC, plánuje vynaložiť 28 miliárd dolárov do nových závodov aj do zvýšenia kapacity tých existujúcich.
Ešte v novembri 2021 firma Texas Instruments avizovala zámer preinvestovať 30 miliárd dolárov do štyroch nových výrobní čipov v Texase. Výstavba prvých dvoch má začať tento rok a v roku 2025 by mali vyrábať 300-milimetrové pláty. Všetky tieto novinky živia nádej, že nedostatok čipov nebude mať dlhé trvanie. Kedy sa však trh vráti do normálu, je dnes predčasné odhadovať.

Jozo Perić

Chorvát Jozo Perić je skúsený obchodník s certifikátom Advanced CySEC. Od roku 2019 pôsobí ako hlavný analytik brokera CapitalPanda. Venuje sa príprave analýz pre klientov so zameraním na finančné trhy, komodity a obchodovanie menových párov. J. Perič vyštudoval Univerzitu v Záhrebe a po magisterskom štúdiu zostal na univerzite pôsobiť ako dátový analytik. V roku 2015 sa začal profesionálne zaoberať obchodmi na kapitálových trhoch.

Upozornenie

Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora