V nedávnom rozhovore pre Harvard International Review český premiér Andrej Babiš prekvapivo prejavil záujem o vstup do eurozóny. Avšak tento krok podmienil reformami na strane EÚ smerom k prísnejšej rozpočtovej politike.

Celá situácia však nie je zďaleka taká jednoduchá. Napríklad aktuálne čísla hovoria, že Česko nie je v súčasnosti na vstup pripravené, keď nespĺňa hneď niekoľko makroekonomických kritérií. Navyše, Babišov výrok o rozpočtovej zodpovednosti znie ako jasný kalkul: očakávať teraz, uprostred najväčšej hospodárskej krízy od druhej svetovej vojny, takéto zmeny je zreteľne mimo realitu.

Babiš týmto výrokom opäť podčiarkol nejasný postoj Českej republiky k prijatiu spoločnej európskej meny.

Parametre neplnia, ale zmena vie byť rýchla

Prijatie eura má dve praktické roviny – ekonomickú a politickú. Z nich je, paradoxne, jednoduchšia tá ekonomická. Na prijatie eura treba spĺňať kritérium cenovej stability, výmenného kurzu, verejných financií (rozpočet a dlh) a úrokových sadzieb. Vývoj týchto makroekonomických faktorov nesmie v členských štátoch vybočovať od stanovených  referenčných hodnôt, ktoré majú zaistiť, že sa pristupujúca krajina „naladí“ na vlnu ostatných krajín v eurozóne.

Česko bez problémov spĺňa posledné dve kritériá zo zoznamu – úrokové sadzby a verejný dlh. To však neplatí o inflačnej požiadavke, keďže vývoj cenovej hladiny sa zásadne rozchádza s vývojom spotrebiteľských cien v eurozóne. Navyše, v roku 2020 bude deficit rozpočtu výrazne mimo rámca.

Zostáva neplnenie kritéria výmenných kurzov, kde je príčina jasná – Česko zatiaľ nevstúpilo do Mechanizmu výmenných kurzov II (ERM II). To však nie je zásadný problém. Predstavte si, že hráte na záhrade futbal s deťmi, ale váš zápas neprebieha podľa presných pravidiel futbalovej asociácie. Česko necieli na splnenie kritéria, keďže ho, de facto, plniť nemusí.

Ak sa pozrieme na ekonomické kritériá, Česko momentálne väčšinu z nich neplní. Ak by sa však vláda rozhodla, skrotenie inflácie a návrat k štandardnej výške deficitu sa dajú dosiahnuť v relatívne krátkom čase.

Politicky je euro stále neprijateľné

Otázka eura naráža v Čechách na oveľa zásadnejší problém – politiku. Prieskumy, ktoré analyzujú preferencie prijatia eura, radia Čechov medzi najväčších skeptikov voči spoločnej mene. Rozdiel medzi „jasným áno“ a „jasným nie“ dlhodobo prekračuje päťdesiat percentuálnych bodov. Dokonca jeden z posledných prieskumov (CVVM) z minulého roka ukázal, že proti euru ako nástupcovi koruny sa postavilo 75 percent Čechov.

Tento fakt predurčuje ďalšie (ne)smerovanie Česka k euru. Mediánový voličský stred sa nachádza medzi odporcami eura. A to je dosť silný dôvod, pre ktorý sa žiadny vrcholový politik neodváži prísť s jasným plánom vstupu do eurozóny. A to aj napriek tomu, že v odborných diskusiách tí istí politici opatrne uznávajú argumenty pre prijatie eura.

A kým sa nezmení premenná, že o takto závažnej otázke rozhodujú voliči, bude Česká republika naďalej patriť medzi krajiny, ktoré sa k vstupu do eurozóny vyslovene vlažné.

Už dnes je isté, že o prijatí eura sa nebude vážne hovoriť nielen do konca tohto volebného obdobia v roku 2021, ale pravdepodobne ani v priebehu ďalšieho volebného obdobia do roku 2025. A vzhľadom na vývoj českej ekonomiky zatiaľ nevidno zásadný impulz, ktorý by toto nastavenie mal zmeniť.

Olívia Lacenová
Po absolvovaní žurnalistiky na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre strávila 18 mesiacov ako redaktorka Hospodárskych novín. Vo svete finančných trhov začínala na oddelení sales, kde sa venovala klientom obchodujúcim prostredníctvom CFD certifikátov. Následne sa začala zaoberať analytickou činnosťou a rok pracovala pre značku xPartners so zameraním na trh s komoditami a drahými kovmi, ktoré vo fyzickej podobe považuje za najlepšiu formu zabezpečenia majetku proti neistote. Aktuálne pôsobí ako hlavná analytička značky Topforex.
Upozornenie

Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora