Chorvátsku sa v súčasných ekonomicky náročných časoch darí veľmi slušne. Najmä vo výške inflácie je na tom lepšie ako všetci východoeurópski členovia EÚ. Konkrétne – v januári reportovala Európska únia priemernú infláciu 5,6 percenta, kým Chorvátsko (tesne, ale predsa) zostalo s infláciou pod priemerom (5,5 %). Aj pri porovnaní so štátmi mimo eurozóny je na tom táto krajina pri Jadranskom mori výborne. Má nižšiu infláciu ako všetky tieto krajiny okrem Dánska, ktorému však pomáha naviazanie dánskej koruny na kurz eura v systéme ERM II.
Je dosť dobre možné, že pri „krotení“ inflácie hrá pozitívnu rolu očakávané prijatie eura. Ak sa nič nepredvídané nestane, Chorvátsko by malo svoje kuny vymeniť za eurá už 1. januára 2023, a to pri výmennom kurze 7,53 HRK za euro.

Chorváti vnímajú rastúcu infláciu citlivejšie

Tovary a služby, ktoré najviac poháňajú celkový rast cien, sú identické ako v ďalších krajinách EÚ. Sú to najmä vyššie ceny energií a rastúce ceny potravín, ktoré najsilnejšie zvyšujú úroveň inflácie. V tejto súvislosti sú zaujímavé výsledky prieskumu, ktorý dlhodobo realizuje Chorvátska národná banka. Ide o prieskum spotrebiteľskej dôvery, ktorý každý mesiac na vzorke 1 000 respondentov meria subjektívne hodnotenie tempa rastu cien v predchádzajúcich 12 mesiacoch, tzv. vnímanej inflácii, voči reálnej inflácii v ekonomike.

Vnímaná a reálna inflácia (vľavo) a skreslenie vnímania inflácie (vpravo)
Zdroj: Zdroj: hnb.hr
Vnímaná a reálna inflácia (vľavo) a skreslenie vnímania inflácie (vpravo)

Výsledky ukazujú, že Chorváti veľmi senzitívne vnímajú zrýchľujúcu sa infláciu. Pociťovaná inflácia sa javí ako násobne vyššia vtedy, keď sa jej rast zrýchľuje. Naopak, pri miernejšom tempe rastu sa vnímaná inflácia približuje reálnej. Prirodzene, ide o priemerné výsledky, čiže nemožno povedať, že takto pociťuje vývoj inflácie každý Chorvát. Detailnejšia analýza údajov potvrdzuje očakávané zistenie, že citlivejšie vnímajú infláciu ľudia s nižšími príjmami.

Chorvátska ekonomika už prekonala predpandemickú úroveň

Slovensko aj napriek rastu ekonomiky v minulom roku zatiaľ nedosiahlo predpandemickú úroveň HDP, podľa expertov by sa tak mohlo stať niekedy okolo júna tohto roka. Naproti tomu Chorvátsko túto métu už dosiahlo koncom minulého roka. Vyplýva to zo zimných hospodárskych prognóz Európskej komisie. Chorvátska ekonomika teda už v roku 2021 úspešne dokončila úplné oživenie v podobe písmena V: pokles roku 2020 vystriedal rýchly rast v roku 2021.

Aj keď ešte nie sú známe finálne výsledky, EK očakáva, že celoročne dosiahne Chorvátsko za minulý rok rast HDP o 10,5 percenta po poklese o 8,1 percenta v roku 2020. Ak minuloročný výsledok porovnávame v ostatnými štátmi EÚ, tak je Írsko s očakávaným nárastom 13,7 percenta jediným členom EÚ, ktorého ekonomika rástla v minulom roku rýchlejšie ako v Chorvátsku. Predikcie pre Chorvátsko sa (na rozdiel od mnohých iných krajín) od jesene zlepšili: ešte v novembri Európska komisia očakávala 8,1 percentný rast.

Jedinými pomyselným mráčikom na modrom chorvátskom nebi je rastúca nezamestnanosť. V januári stúpala na 7,8 percenta z úrovne 7,4 percenta v decembri 2021. Konkrétne to znamená 130 993 nezamestnaných osôb. Napriek tomu je situácia neporovnateľná s úvodom roka 2021. V januári 2021 bolo v evidencii o vyše 20 percent viac ľudí.

Platby v eurách všade v Chorvátsku od 1.1.2023

Už v apríli by malo byť na programe hlasovanie chorvátskeho parlamentu o návrhu zákona, ktorý vytvorí právny základ pre prijatie eura. Následne sa očakáva, že Európska únia schváli žiadosť Chorvátska o vstup do eurozóny. Ak Chorvátsko dodrží všetky podmienky a tiež termíny, malo by prijať euro ako svoju jedinú zákonnú menu s účinnosťou od 1. januára 2023. Pritom sa ráta s tradičným dvojtýždňovým prechodným obdobím, počas ktorého sa bude dať platiť kunami aj eurom. Následne už budú obchody akceptovať len eurové platby, pričom kuny, čiže bankovky aj mince, bude možné počas dostatočne dlhého času vymeniť v bankách za eurá.

Jozo Perić

Chorvát Jozo Perić je skúsený obchodník s certifikátom Advanced CySEC. Od roku 2019 pôsobí ako hlavný analytik brokera CapitalPanda. Venuje sa príprave analýz pre klientov so zameraním na finančné trhy, komodity a obchodovanie menových párov. J. Perič vyštudoval Univerzitu v Záhrebe a po magisterskom štúdiu zostal na univerzite pôsobiť ako dátový analytik. V roku 2015 sa začal profesionálne zaoberať obchodmi na kapitálových trhoch.

Upozornenie

Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora