Zamorenie Slovenska environmentálnymi záťažami je rozsiahle. Špinavé dedičstvo priemyselných fabrík, skládok nebezpečných odpadov, armádnej činnosti, ťažby nerastných surovín či veľkých poľnohospodárskych podnikov sa rozprestiera približne na desiatich percentách rozlohy Slovenskej republiky. Chloridy, kyanidy, arzén a ropné látky ležia nezriedka v chránených územiach a v blízkosti ľudských sídiel. Nebezpečné látky presakujú do pozemných vôd a z prašných odkalísk ich rozfukuje do ovzdušia. Odstrániť záťaže je po rokoch finančne aj časovo náročné a často na hranici technickým možností.

Napriek masívnemu údelu, ktorý pred sebou krajina tlačí, možno nájsť aj príklady dobrej praxe. Bremeno vyrovnania sa s rozsiahlym zamorením leží prevažne na pleciach štátu a ten závisí od podpory Európskej únie. Prevziať zodpovednosť za nečisté dedičstvo však dokáže aj súkromník. Výsledkom úspešne zrealizovanej sanácie býva nielen zrevitalizovaná krajina, ktorá je na nerozoznanie od okolia, ale najmä záruka, že toxické látky viac nebudú predstavovať riziko ani pre ľudí, ani pre prírodu.

Kamenné srdce Bratislavy

Počas prvej polovice minulého storočia bola jednou z industriálnych dominánt hlavného mesta prvá slovenská rafinéria ropy Apollo. Jej areál sa rozprestieral na viac než siedmich hektároch v oblasti, kde dnes stojí rovnomenný most ponad Dunaj. Apolku, ako túto zbrojovku prezývali, počas druhej svetovej vojny prakticky zrovnali so zemou nemecké bombardéry. Napriek tomu však v jej pozostatkoch pokračovala výroba, až kým podnik v roku 1963 definitívne začlenili a presťahovali do areálu súčasného Slovnaftu vo Vlčom hrdle.

Spomienka na rušenie rafinérie Apollo však ešte viac ako päťdesiat rokov driemala v inej časti Bratislavy. Gudróny, kyselinové živice, ktoré vznikli pri rafinácii ropy, previezli počas likvidácie fabriky do kameňolomu Srdce na okraji Devínskej Novej Vsi. Toxické pozostatky rafinácie patrili ešte dlhé desaťročia k z najvážnejším environmentálnym záťažiam hlavného mesta. Na skládke s rozlohou takmer štyri hektáre sa nachádzalo približne osemnásťtisíc kubických metrov gudrónov a ďalších dvanásťtisíc kubických metrov kontaminovaných zemín.

Čítajte ďalej s predplatným TRENDU

Odomknite článok cez SMS za 1,90 € týždenne s automatickou obnovou.

Poslať SMS

Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
  • Menej reklamy na TREND.sk
Objednať predplatné

Máte už predplatné? Prihláste sa