Mal to byť taký štát v štáte. O tretinu väčší než Slovensko a o milión obyvateľov početnejší. V druhej polovici 30. rokov sa medzivojnové Poľsko nadýchlo k svojmu najväčšiemu výkonu – uprostred krajiny vytvorilo centrálny priemyselný okrsok. Obrovské vybudované priehrady mali dodávať energiu novým hutám, baniam a zbrojovkám. Do chudobného a vtedy preľudneného poľnohospodárskeho kraja mala prísť železnica, Visla sa mala splavniť až k moru a kanálmi prepojiť s inými veľkými riekami, mali sa vystavať betónové cesty. A mala sa dať ľuďom práca. 

Uprostred toho všetkého malo na piesočnatých lúkach vzniknúť úplne nové mesto Stalowa Wola. To sa rozvíjalo v jednotnom štýle art déco, robotníci stihli postaviť poštu, hotel aj vily pre vysokých manažérov zbrojovky. Tú za prítomnosti vtedajšieho poľského prezidenta Ignacyho Moścického spustili do prevádzky v lete 1939 a do začiatku vojny stihla vyrobiť zopár diel. Mesto, ktoré vďaka zbrojárskej výrobe využili nacisti, prežilo vojnu, komunisti tam neskôr pridali pár podnikov a už bez „zbytočných“ architektonických nárokov postavili nové sídliská. Deväťdesiate roky však odštartovali jeho úpadok.

Napriek opraveným fasádam predvojnových domov, niekoľkým novým administratívnym budovám, múzeu a obrovskému modernému kostolu Stalowa Wola ani v súčasnosti nekvitne. Namiesto 72-tisíc obyvateľov ich tam žije o tretinu menej. A to napriek tomu, že časť tamojších veľkých podnikov vrátane obrovskej uhoľnej elektrárne stále funguje. Na juhovýchode Poľska totiž súčasný štatistický blahobyt a civilizačný skok krajiny veľmi necítiť. Sobotné preplnené trhovisko pri stanici, ako sa tam hovorí dvom koľajam a rozpadajúcemu sa betónovému nástupišťu, vráti návštevníka do 90. rokov, keď sa na takéto výjavy dalo natrafiť aj vo Varšave. Priamo na asfaltovom chodníku predávajú tí najchudobnejší riady, hračky a oblečenie. Väčšinu trhoviska však tvoria stánky s vidieckymi potravinami z okolia, tým najlacnejším oblečením rôznej kvality, nájde sa tam med, domáci chlieb, bylinky, kvety. Pekné, ale jednoducho chudobné.

Východ je Nawrockého

Miestni občania mali jasno, koho voliť za prezidenta. Karola Nawrockého, pravicovo-katolíckeho nacionalistu, ktorého nominovalo opozičné hnutie Právo a spravodlivosť Jaroslawa Kaczyńského, ktoré v mnohom nadväzuje na medzivojnovú prvú poľskú republiku maršala Józefa Piłsudského. „Kaczyński je ako Piłsudski, vďaka ktorému toto mesto vzniklo. Kaczyński, keď vládol, chcel silné samostatné Poľsko a pomáhal nám normálnym ľuďom,“ hovorí pán Andrzej, ktorý pred dôchodkom pracoval v tamojšej obrovskej uhoľnej elektrárni. „Keď bude vládnuť Trzaskowski a súčasná Tuskova vláda, tak nám aj tú elektráreň zavrú,“ dodáva.

Voľby tam dopadli podľa očakávania – Nawrocki získal vyše 68 percent hlasov. V unikátne zachovanom renesančnom meste Zamość vzdialenom stovku kilometrov východne, ktoré patrí do zoznamu UNESCO, to pre Trzaskowského dopadlo ešte horšie. Ani tam totiž poľská prosperita veľmi nedorazila. Mesto je síce opravené, ale nevedie tam diaľnica ani elektrifikovaná železnica, v okolí mesta často nie je ani mobilný internet. Spojenie do veľkých miest aj preto trvá hodiny. Najbližšie a najrýchlejšie sa dá dostať do ukrajinského Ľvova. Z veľkých podnikov v meste väčšina skrachovala, vyrába sa tam hlavne nábytok, je tam továreň na muníciu a trochu sa darí menším potravinárskym firmám. Na 60-tisícové mesto je to málo.

Nie je to však len o peniazoch. Pán Wiesław sa má dobre, k tisíceurovému dôchodku si ešte privyrába ako strážca na hradbách. Napriek tomu aj on volil Nawrockého. „Proste si myslím, že potrebujeme viac národného prezidenta. My Poliaci z východu sme tak nejako prirodzene viac vlastenci, väčšina tu žije po generácie. Nás sem nikto nepresťahoval ako tých Poliakov na západe, kde pred vojnou bolo Nemecko. My chceme silný národ, žiadne euro a takéto novoty,“ hovorí. „Nawrocki je proste viac Poliak,“ uzatvára. Kandidát PiS tam v nedeľu získal vyše
76 percent hlasov.

Okolitý vidiek, ktorý bol pred prvou svetovou vojnou sčasti súčasťou rakúskej Haliče a časť patrila pod cárske Rusko, je s malými rôznorodými políčkami, kde vidno občas aj plantáže čiernych ríbezlí, malín alebo ovocné sady, malebný, ale ešte chudobnejší než opravený a turistickým ruchom predsa len povzbudený Zamość. „Mám dôchodok asi 400 eur. Kvôli tomu, že som celý život hospodáril ako malý súkromný poľnohospodár. Z toho sa nedá vyžiť,“ hovorí šesťdesiatnik Maciej, ktorý prišiel do mesta Zamość pred víkendom na nákup. Aj on volil Nawrockého. „Za vlády Práva a spravodlivosti sa nám prvýkrát začalo dariť lepšie, syn dostal veľké prídavky na deti, niečo pre nás, čo bývame na dedine, urobili. Čo pre nás urobí primátor Varšavy? No, samozrejme, nič,“ hovoril Maciej.

Varšava má strach

Varšava vzdialená necelých 300 kilometrov, kam sa dá zo Zamośća dostať za päť až sedem hodín s prestupom vlakom, ktorý jazdí dvakrát denne, je iný svet. Namiesto poľského trhu sa Varšavčania stretli v parku na obrovskom multikultúrnom brunchi Breakfast Fair. Návštev-níci tam nájdu pokrmy zo všetkých kútov sveta, pripravované väčšinou priamo prisťahovalcami z daných krajín.  Môžu ochutnať afganské jahňacie, japonské plnené guľky, kórejské, thajské, mexické, francúzske, arabské, turecké a mnohé ďalšie špeciality. Také, aké by ľudia zo Stalowej Woly možno aj odmietli zjesť. Po senzačnom úspechu proeurópskych liberálov na čele s Občianskou platformou, ktorí vyhrali parlamentné voľby a po ôsmich rokoch odstavili vládu Práva a spravodlivosti, sa obyvatelia hlavného mesta v prezidentských voľbách o výsledok vopred obávali. Viac než s osudom zmierení vidiečania podporujúci Nawrockého. Varšava, v súčasnosti už bohatšia než Bratislava, sa v posledných rokoch nevídane zmenila. Nielen mrakodrapovým city, ale aj poriadkom a čistotou. Pribudli aleje stromov, cyklotrasy, linky metra, nové klimatizované električky, múzeá, galérie, mraky kaviarní a množstvo drahých reštaurácií. A nábrežie Visly, z ktorého je mnohokilometrová pešia zóna plná krčmičiek a barov, nemá v Bratislave ani v Prahe obdobu.

Lenže tento svet, kde nie je problém byť ateistom či homosexuálom, ovládol po tesnom prvom kole pocit ohrozenia. „Keď vyhrá Nawrocki, do roka sú predčasné voľby a potom koniec,“ hovorí pri flat white päťdesiatnik Paweł. „Je proste veľká časť Poliakov, ktorá svet, ktorý je tu vo Varšave, nenávidí. Ktorí si myslia, že treba tunajší západný štýl života, všetkých tých homosexuálov a liberálov, jednoducho vyhnať z Poľska. O to sa teraz hrá,“ hovoril pochmúrne. 

V nedeľu o deviatej večer po zatvorení volebných miestností si táto časť Poľska vydýchla. Trzaskowski podľa prvých povolebných prieskumov tesne viedol. A drzo sa vyhlásil za víťaza. O dve hodiny neskôr, po spresnených exit polloch, to už bolo naopak a ráno sa obavy potvrdili. Za Trzaskowského síce hlasovali všetky veľké poľské mestá, vo Varšave prišlo k urnám viac než 80 percent voličov, a pre vládneho liberála hlasoval západ Poľska aj státisíce Poliakov v zahraničí. Nestačilo to, Trzaskowski o necelé dve percentá prehral. Východ, chudobnejší Poliaci a vidiek, porazil bohaté mestá. A otras z toho pocítilo nielen Poľsko, ale celá Európa, tá stredná obzvlášť. 

Autor je spolupracovník TRENDU a európsky editor webu deník.cz