Krajina pod Tatrami opäť zápasí s vírusovou epidémiou. Obeťami sú tisíce kusov hovädzieho dobytka. Zatvárajú sa hraničné priechody, v zasiahnutých oblastiach platia karanténne opatrenia a firmy vyčísľujú ekonomické straty.

Vysoko infekčný RNA vírus pochádza pravdepodobne z Pakistanu a na Slovensko sa dostal z farmy v maďarskej obci Kisbajcs neďaleko Győru. Šíri sa telesnými tekutinami, mechanicky na povrchu zvierat, ľudí, nástrojov či áut, ale aj vzduchom až na 60 kilometrov. Postihuje kravy, ošípané, ovce aj niektoré voľne žijúce zvieratá, najmä párnokopytníky. U plných sto percent nakazených vyvoláva slintačku a krívačku (SLAK). Hoci väčšina dospelých jedincov ju dokáže prežiť (úmrtnosť je od jedného do piatich percent), oveľa rizikovejšia je pre mláďatá, pri ktorých úmrtnosť dosahuje vyše 20 percent. Pre človeka našťastie nie je nebezpečná, ale pre farmárov znamená skutočnú pohromu.

Namiesto vakcíny vybitie

Európa na konci 80. rokov ustúpila od plošného preventívneho očkovania, pretože bolo drahé a vakcíny s nedostatočne aktivovaným vírusom boli samotné zdrojom epidémií. Namiesto toho sa uplatňuje tak-zvaná stratégia stamping-out, ktorá spočíva v izolácii ohnísk nákazy, vybitie všetkých voči vírusu citlivých zvierat, ktoré sa v nich nachádzajú, a následnej dezinfekcii. To sa teraz deje pri slovensko-maďarských hraniciach. „Stačí jedno nakazené pozitívne zviera a musí sa utratiť celý chov,“ približuje drastickú zásadu hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Jana Holéciová.

Hlavný veterinárny lekár SR Martin Chudý podpísal v rámci núdzových opatrení už osem dodatkov. Priamy boj s vírusom prebieha v trojkilometrovom ochrannom pásme od ohnísk nákazy. V desaťkilometrovom pásme dozoru platí obmedzený pohyb a prísny monitoring zvierat a živočíšnych produktov. A v reštrikčnom pásme, ktoré teraz zahŕňa Trnavský, Nitriansky a Bratislavský kraj, platia prísne hygienické opatrenia na farmách a zákaz exportu či trhov.

Miliónové škody

Epidémia vznikla začiatkom marca v Maďarsku a po mesiaci je na Slovensku viacero jej ohnísk. Na likvidáciu je v Maďarsku určených zhruba osem tisíc kusov dobytka (necelé percento z celkového počtu), na Slovensku 6 781 (1,63 percenta celkového stavu).

Premiér Robert Fico na mimoriadnom zasadnutí vlády odhadol spôsobené škody na 60 miliónov eur, pričom ich výška ešte môže rásť. „Nejde len o stratu na cene hospodárskeho zvieraťa, treba za stratou vidieť aj cenu krmiva, nepredaného mlieka, ušlý zisk z predaja aj iných hospodárskych zvierat, ktoré sú vnímavé na SLAK – oviec, kôz a ošípaných,“ vysvetľuje J. Holéciová. Pretože zasiahnuté sú dojnice, straty na mlieku sú výrazne väčšie ako straty na mäse. Slovenský mliekarenský zväz odhaduje výpadok na 55 miliónov litrov, teda šesť až sedem percent ročnej produkcie. 

Minister: Výpadky mlieka a mäsa na trhu nehrozia
Slovensko nie je sebestačné v produkcii hovädzieho ani mlieka. Spotreba mliečnych produktov a hovädzieho mäsa rastie, ale stav chovaného hovädzieho dobytka sa medzi rokmi 2012 a 2024 znížil zo 471-tisíc na menej ako 417-tisíc. Produkcia mlieka od vstupu do EÚ napriek zvyšujúcej sa dojivosti kráv klesla ešte viac. Krajina pritom vyváža predovšetkým suroviny a dováža spracované výrobky. Inokedy kritizovaná závislosť od importu môže byť teraz podľa ministra poľnohospodárstva Richarda Takáča (Smer-SD) výhodou. „V zásade obchodné reťazce dovážajú gro zo zahraničia,“ povedal pre STVR.