Platy sme museli zvýšiť aj my, i keď sme na to peniaze nedostali

Roky sa tradovalo, že Spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky (SVaLZ), teda laboratóriá a CT či MR, sú „hrozienka“, ktoré si vyberajú súkromníci a tak zarábajú na slovenskom zdravotníctve. Aká je realita, porozprával Peter Sobota, člen Prezídia Asociácie súkromných lekárov SR a zástupca Zdravity pre zobrazovacie svalzové pracoviská.

Za posledné dva-tri roky sa výrazne predĺžila čakacia lehota na vyšetrenie CT či MR. Ako dlho sa dnes čaká na vyšetrenie?

Čakacie lehoty sú dnes rôzne, naozaj nie je možné ich zovšeobecňovať, sú závislé od typu diagnostického vyšetrenia, samotnej diagnózy, lokality, v ktorej sa zdravotnícke zariadenie nachádza, ale najmä od podmienok zmluvného vzťahu so zdravotnými poisťovňami, ktorý predstavuje príjem pre poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Od toho závisia možnosti materiálno-technického zabezpečenia, implementácie najnovších technológií umožňujúcich zrýchlenie a skvalitnenie procesu diagnostikovania, ako aj zabezpečenie dostatočnej personálnej kapacity zdravotníckeho zariadenia. Rovnako netreba zabúdať ani na sezónny dopyt po vyšetreniach, napríklad v čase chrípkovej epidémie alebo v čase lyžovačiek a tak ďalej.

V súvislosti so SVaLZ sa stále spomína, ako veľmi zarábajú, či to, ako sa robia zbytočné vyšetrenia. Či už laboratórne, ktoré sa spomínali najmä v súvislosti s testovaním na covid-19, alebo zbytočné CT vyšetrenia. Zarábajú SVaLZ na slovenskom zdravotníctve?

Vaša otázka kombinuje viaceré témy. Čo sa týka zbytočných vyšetrení – vyšetrenie indikuje vyšetrujúci lekár. On povie, kedy a čo potrebuje vyšetriť, aby sa rozhodol, ako postupovať v liečbe. Čo je zbytočné vyšetrenie z medicínskeho hľadiska? Podľa môjho názoru typ vyšetrenia a jeho opakovanie je len a len na ošetrujúcom lekárovi, na nikom inom. Čo sa týka otázky zárobkov – pokiaľ sa na diagnostické pracoviská sústavne uplatňujú šetriace opatrenia, nehovoriac o mimoriadnej investičnej náročnosti potrebných technológií, je táto téma bezpredmetná.

A čo obdobie kovidu?

Čo sa týka vyšetrení v období kovidu, to bolo špecifické obdobie. Členovia ASL SR realizovali a realizujú laboratórne alebo zobrazovacie diagnostické vyšetrenia, o ktorých by som si nikdy nedovolil povedať, že boli zbytočné.

SVaLZ často používajú ako argument odborári a niektorí politici, ktorí presadzujú v zdravotníctve etatistický prístup, teda viac štátu, v súvislosti s reformou Rudolfa Zajaca to, že exminister sprivatizoval lukratívne zložky a tie stratové nechal „na krku“ nemocniciam. A žiadajú návrat štátnych laboratórií, štátnych MR a CT, respektíve aby boli opäť súčasťou štátnych nemocníc. Ako to vidíte?

Ja nie som politik, nerád by som sa vyjadroval k historickým stále opakovaným príbehom o diagnostických zariadeniach, ktorými nás ako ich prevádzkovateľov sústavne atakujú. K financiám som sa už vyjadril. V každom prípade by bolo namieste konfrontovať históriu s realitou. Dnes je možné porovnať tak materiálno-technické vybavenie štátnych a neštátnych diagnostických zdravotníckych zariadení, možnosti, ktoré ponúkajú pacientovi, a, samozrejme, ich efektivitu.

SVaLZ sú jednou z položiek, pri ktorých sa podľa Revízie výdavkov na zdravotníctvo môže v zdravotníctve výrazne ušetriť. Ako to vidíte v Zdravite, respektíve ASL? A ako to ovplyvní prácu ambulantných lekárov?

Na úvod by som rád zdôraznil, že pojem SVaLZ znamená „Spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky“, ktoré predstavujú diagnostické pracoviská, laboratórne, zobrazovacie, ale aj pracoviská spojené s rekonvalescenciou po liečbe. Svalzové pracoviská sú zdravotnícke zariadenia, bez ktorých by nebolo možné určiť diagnózu, monitorovať vývoj ochorenia v kontexte so stanovenou liečbou alebo pomáhať s rekonvalescenciou pacienta po jeho ochorení. Hovoríme z väčšej časti o diagnostike. Absolútne kľúčové v rámci vnímania diagnostiky je celosvetovo zrejmý fakt, že diagnostickým vyšetrením získa lekár viac ako 70 percent informácií na stanovenie diagnózy a úspešnej liečby pacienta.

Podľa revízie výdavkov sa však práve pri SVaLZ dá ušetriť.

Ak hovorím, že diagnostika je základ stanovenia liečby, z môjho pohľadu autori revízie túto skutočnosť nereflektujú. Každý z nás vie, že ak staviam dom, musí mať kvalitné základy, nemôžem na nich šetriť, musia byť dostatočné na to, aby dom splnil moje očakávania a „stál na pevných nohách“. Rovnako je to aj s diagnostikou, kontrolou liečebného procesu, ale aj v období rekonvalescencie. Ak nemám dobrý základ, teda včasnú a kvalitnú diagnostiku, obmedzujem jej financovanie, nemôžem dostatočne využiť ponúkané možnosti, budem na nej šetriť, nemôžeme predsa komunikovať očakávania v hodnotiacich parametroch pre systém zdravotníctva v SR a v kvalitnej a dostupnej liečbe pacienta.

Útvar hodnoty za peniaze tvrdí, že v porovnaní s okolitými krajinami sa na Slovensku vykonáva viac diagnostických vyšetrení, a to dokonca až o 20 percent. Má ísť najmä o vyšetrenia CT a MR.

Nerád by som bez možnosti vzájomnej konfrontácie s Útvarom hodnoty za peniaze komentoval jeho tvrdenia, len uvediem, že každá krajina má svoje predpoklady, realizované preventívne programy, vývoj chorobnosti, starnutie, systémy realizácie diagnostických vyšetrení a tak ďalej. Podľa mňa je dôležitý komplexný pohľad.