Niektoré bunky sa v ľudskom tele prestanú deliť, no nevymiznú. Hromadia sa a vytvárajú chronické zápaly, podieľajú sa na Alzheimerovej chorobe, rakovine, artróze aj strate zraku. Ide o tzv. „zombie bunky“, ktoré vedci objavili už v 60. rokoch, no až v posledných dvoch dekádach sa ukazuje, že stoja v pozadí takmer všetkých hlavných ochorení súvisiacich s vekom.
„Senescentné bunky sa objavujú pri srdcovocievnych chorobách, neurodegeneráciách, artróze, poškodení obličiek, pľúcnej fibróze… jednoducho všade,“ hovorí Johannes Grillari z viedenského inštitútu traumatológie pre Telegraph. Odstránením týchto buniek by potenciálne bolo možné nielen liečiť mnohé ochorenia, ale aj spomaliť samotný proces starnutia.
Podľa Jamesa Kirklanda z kliniky Mayo v Minnesote má telo tieto bunky z evolučných dôvodov: podieľajú sa na hojení rán, sú pri pôrode a zabraňujú rastu rakovinových nádorov tým, že zablokujú delenie geneticky poškodených buniek.
Preč s dezinformáciami. Sedem vedecky potvrdených pravidiel, ktoré dokážu predĺžiť život
No s vekom sa ich počet zvyšuje. Hoci sa už nedelia, zostávajú metabolicky aktívne, produkujú zápalové cytokíny a spôsobujú chronický nízkostupňový zápal – stav, ktorý je považovaný za základ mnohých chronických ochorení.
Kde sa „zombie“ bunky hromadia najviac?
- Chrbtica a kĺby: Hromadia sa v medzistavcových platničkách a kĺbových tkanivách, spôsobujú bolesť chrbta a artrózu.
- Pečeň, pankreas, tuk a črevá: Spôsobujú stukovatelú pečeň, cukrovku typu 2 a metabolické poruchy.
- Obličky: Znižujú úspešnosť transplantácií, najmä u starších darcov.
- Oči: Podieľajú sa na vzniku sivého zákalu po UV poškodení.
- Mozog: Prítomné vo vyššom počte u pacientov s Alzheimerovou chorobou, podporujú tvorbu toxických proteínov.
Podľa štúdií z Mayo Clinic môže pravidelná fyzická aktivita pomáhať telu zbavovať sa senescentných buniek – najmä aeróbne cvičenie a silový tréning. Naopak, sedavý životný štýl, fajčenie, alkohol, chronický stres a nadmerné vystavenie slnku bez ochrany prispievajú k ich tvorbe. Pomôcť môže aj kvalitný spánok, vláknina, prerušovaný pôst a probiotiká.
Nádejou pre ľudí s nahromadenými senescentnými bunkami sú senolytiká – lieky, ktoré ich cielene ničia. V klinických štúdiách preukázali zlepšenie fyzickej výkonnosti u pacientov s pľúcnymi ochoreniami a sľubné výsledky pri Alzheimerovej chorobe. V súčasnosti prebiehajú aj štúdie pri chronickej chorobe obličiek a stukovatelej pečeni.
Za užívanie antibiotík sa platí zdravím. Cesta k regenerácii je náročná, no nie nemožná
„Ak dokážeme odstrániť senescentné bunky z pečene, vieme znížiť fibrózu,“ hovorí doktor Stijn Meijnikman z Amsterdamu, ktorý vedie 21-týždňovú klinickú štúdiu so senolytikami. Upozorňuje však, že tieto lieky nie sú zatiaľ určené pre preventívne užívanie. Pri neodbornej aplikácii by mohli oslabiť protinádorovú obranu.
Ak sa súčasné štúdie potvrdia, senolytiká by mohli znamenať revolúciu v liečbe chronických chorôb starnutia. Ich cieľom nie je predĺžiť život za každú cenu, ale zvýšiť počet rokov prežitých v zdraví. „Predstavte si, že sa podarí eliminovať choroby súvisiace s vekom,“ uzatvára S. Meijnikman. „To by zásadne zmenilo životy miliónov ľudí.“
Ďalšie dôležité správy
