Európska komisia odhaduje, že rozšírenie jadrovej kapacity v EÚ zo súčasných 98 na 109 gigawattov do roku 2050 si vyžiada približne 241 miliárd eur. Z toho asi 205 miliárd pôjde na nové bloky a 36 miliárd na predĺženie životnosti existujúcich reaktorov.
Jadrové elektrárne v súčasnosti pokrývajú približne štvrtinu európskej spotreby elektriny. Keďže nedávne nukleárne projekty v Európe prekročili rozpočty a zápasia s veľkými oneskoreniami, Komisia navrhuje nové finančné nástroje, ktoré by znížili riziko a pritiahli súkromný kapitál.
Päťročné meškanie plánovaných nových projektov do roku 2050 by pridalo ďalších 45 miliárd eur k odhadovaným nákladom.
„Reakciou môže byť kombinácia rôznych zdrojov financovania doplnená nástrojmi na znižovanie rizika,“ uviedla Komisia.
Krajiny EÚ sa dlho nedokázali zhodnúť, či podporovať jadrovú energiu na dosiahnutie cieľov v oblasti emisií oxidu uhličitého. V centre diskusie je Francúzsko, ktoré sa na ňu spolieha ako na hlavný zdroj elektriny, a Nemecko, ktoré bolo za predchádzajúcich vlád proti nej. Výsledkom je, že EÚ v rámci energetickej politiky nepodporuje stimulmi výstavbu nových reaktorov.
Dvanásť z 27 členských krajín EÚ má v súčasnosti jadrové reaktory, pričom Francúzsko ich má najviac. Slovensko a Maďarsko majú vo výstavbe nové reaktory, zatiaľ čo ďalšie krajiny vrátane Poľska dúfajú, že postavia svoje prvé jadrové elektrárne.
Ďalšie dôležité správy
