Americký prezident Donald Trump začiatkom apríla oznámil recipročné clá v nevídanej výške na drvivú väčšinu sveta. Absurdné sadzby neboli založené na žiadnych serióznych výpočtoch (50 percent pre Lesotho, 46 percent pre Vietnam, 20 percent pre Európsku úniu atď.), a tak si požili iba týždeň.
Či už to boli finančné hrozby, ktoré prinútili amerického prezidenta k ústupu, alebo prefíkaná vyjednávacia taktika, na tom nezáleží, uvádza Le Monde. Aj po ústupkoch sú americké clá na zvyšok sveta oveľa vyššie ako pred tromi mesiacmi. Podľa výpočtov britskej banky Barclays vzrástli v priemere z 2,5 percenta na aktuálnych 14 percent. Je to určite lepšie ako 25 percent dosiahnutých na vrchole Trumpových záchvatov hnevu, ale ich úroveň zostáva najvyššia od 30. rokov 20. storočia.
To všetko signalizuje nástup éry protekcionizmu. Rastúce obchodné napätie a obmedzenia v pohybe tovarov a služieb však podľa ekonómov predstavujú vážnu hrozbu pre globálny rast. Základné ekonomické princípy, ktoré v devätnástom storočí sformuloval David Ricardo, totiž platia aj dnes. Vyššiu produkciu a bohatstvo dosahujú krajiny vďaka špecializácii a voľnému obchodu, nie bariérami či zbytočnou ochranárskou politikou.
Trump stavia na hneve ľudu voči elitám. Z intelektuálov robí nepriateľov zámerne
Ricardova teória komparatívnej výhody ukazuje, že dve krajiny môžu byť obe bohatšie, ak sa špecializujú na produkciu tovarov, pri ktorých majú relatívnu výhodu, a zvyšné tovary si navzájom vymieňajú. Obchod nie je nulová hra, ale win-win stratégia stará 200 rokov, pripomína Financial Times.
Jednoduchý príklad: ak Veľká Británia za 50 hodín práce vyrobí 50 kusov látky a 10 sudov vína a Francúzsko vyrobí 50 sudov vína a 20 kusov látky, tak celkovo obidve krajiny vyprodukujú 70 látok a 60 vín. Ak sa však špecializujú – Francúzsko sa sústredí výlučne na víno a vyrobí 100 sudov, Británia len na látku, vyrobí jej 100 jednotiek – ich produkcia je vyššia a s tovarmi môžu navzájom medzi sebou obchodovať. Špecializácia zvyšuje celkový výstup.
Zatváranie sa pred výhodami medzinárodného obchodu neprinesie obnovu domáceho priemyslu, ako si to sľuboval D. Trump, ani vyšší blahobyt pre ľudí. Skôr naopak – obmedzuje rast a ochudobňuje ekonomiky.
Dnešní biznis lídri sa obracajú k filozofii staršej než dve tisíc rokov
Americký prezident pritom stráca pôdu pod nohami aj doma. Dvanásť amerických štátov žaluje D. Trumpa, informuje Reuters, keďže podľa nich prekročil právomoci tým, že v tzv. „Deň oslobodenia“ vyhlásil stav národnej núdze.
Trojčlenný senát súdu pre medzinárodný obchod so sídlom na Manhattane vypočuje argumenty generálnych prokurátorov štátov New York, Illinois, Oregon a ďalších deviatich. Tí tvrdia, že republikánsky prezident si nárokuje „bianko šek“ na regulovanie medzinárodného obchodu „podľa ľubovôle“.
D. Trump colné opatrenie obhajuje tým, že dlhodobý stav, v ktorom USA viac dovážajú ako vyvážajú, predstavuje národnú krízu s negatívnym dopadom na americký priemysel.
Generálny prokurátor štátu Oregon Dan Rayfield upozornil, že clá výrazne zvyšujú ceny pre domácnosti a malé podniky, pričom priemernú rodinu budú stáť ročne o 3 800 dolárov viac. „Prezident Trump zaviedol clá bez súhlasu Kongresu, bez verejnej diskusie a bez obmedzenia – a tvrdí, že súdy nemajú právomoc jeho rozhodnutia preveriť,“ vyhlásil D. Rayfield. „Ide o zneužitie núdzových právomocí.“
Ďalšie dôležité správy
