Pred voľbami do vyšších územných celkov sa zdalo, že všetko má Smer-SD, alebo že všetko budú mať fašisti. Ľudia v Bratislave a ďalších regiónoch však dokázali, že to nie je pravda. Na piatkovom zhromaždení na bratislavskom Námestí SNP pri príležitosti 28. výročia Nežnej revolúcie to prehlásil poslanec Národnej rady (NR) SR Ján Budaj (OĽaNO), ktorý bol aj jednou z tvárí novembra 1989.

Na zhromaždenie pod názvom „Začíname zmenu“ prišlo niekoľko stoviek ľudí. Vystúpili na ňom lídri opozície a taktiež viacerí novozvolení župani v posledných voľbách do vyšších územných celkov.

Budujme štát spolu

„Zase je 17. november a vy tu stojíte na dobrej strane. Budujete tento štát. Tak, ako to začalo, tak to treba dotiahnuť,“ povedal J. Budaj vo svojom príhovore. Pripomenul zhromaždenia v novembri 1989, keď na okolitých budovách boli rozmiestnení ostreľovači. „Napriek tomu sem každý deň prišlo viac a viac ľudí, moc sa neodvážila k násiliu, pretože ste nás chránili vy,“ uviedol.

Ľudia sa podľa neho báli, ale napriek tomu prišli. Podľa jeho slov potom muselo Slovensko v roku 1998 v samostatnom štáte potvrdiť, že „kráčame stále ďalej“ a o niekoľko rokov sa stalo členom európskeho spoločenstva. V súčasnosti je podľa J. Budaja synonymom komunizmu korupcia a Slovensko by sa malo zase posunúť ďalej.

Slovensko si pripomenulo 17. november, na zhromaždenie prišli stovky ľudí

Účastníci verejného zhromaždenia, ktoré pri príležitosti 28. výročia nežnej revolúcie Zdroj: SITA / AP

Na začiatku podujatia sa asi trom stovkám ľudí prihovorila aj poslankyňa za hnutie OĽANO Veronika Remišová. Ako povedala, v roku 1989 na Slovensku vládla totalita a ľudia sa rozhodli, že si vezmú svoju slobodu naspäť, že už nedovolia nikomu, aby im hovoril, čo si majú myslieť, kam môžu cestovať a kam nie, či môžu deti chodiť na náboženstvo alebo do kostola.

„A ukázalo sa, že aj keď si tú slobodu vzali naspäť, že tá sloboda je veľmi krehká, že sa dá zneužiť, dá sa ukradnúť. A za posledných 28 rokov ľudia, ktorí nemali dobré úmysly so Slovenskom, prišli, zmocnili sa funkcií, začali drancovať našu krajinu. A táto vláda, ktorá tu je, sa nám snaží nahovoriť, že tak ako kedysi za totality, tak ani teraz nie je alternatíva. Ale alternatíva tu je vždy. Ku kradnutiu je alternatíva nekradnutie a poctivosť, k straníckym záujmom je alternatívou služba ľuďom,“ povedala V. Remišová.

Mladí bez skúsenosti s totalitným režimom

Novozvolený bratislavský župan Juraj Droba uviedol, že žijeme v dobe, keď význam a odkaz 17. novembra narastá a je aktuálnejší, ako „povedzme, pred desiatimi rokmi“. „Máme tu nové generácie ľudí, ktorí sú bez skúseností s totalitným režimom, a títo ľudia môžu veľmi ľahko podľahnúť názorom, ktoré sú im podsúvané,“ povedal. Treba dbať na to, aby odkaz 17. novembra rezonoval aj u tých mladších.

Slovensko si pripomenulo 17. november, na zhromaždenie prišli stovky ľudí

Predseda SaS Richard Sulík s kolegami Jurajom Drobom a Luciou Ďuriš Nicholsonovou Zdroj: SITA / AP

Podľa Milana Majerského, novozvoleného župana Prešovského samosprávneho kraja, je najhoršie, keď politik urobí zmenu bez toho, „aby k tomu povolal ľudí a aby k tomu povolal verejnosť“. „Tá zmena, ktorá prišla 5. novembra do vyšších územných celkov, sa udiala nie po rozhodnutí politika, udiala sa po vašom rozhodnutí,“ dodal.

Podľa organizátorov podujatia názov zhromaždenia „Začíname zmenu“ mal symbolizovať jasný signál od ľudí, ktorí si v župných voľbách vypýtali zmenu. Občania na Slovensku majú podľa nich nádej a veria, že existuje alternatíva, ktorá si zaslúži príležitosť a je pripravená prevziať zodpovednosť za lepšie Slovensko.

Čo je nežná revolúcia?

Nežná revolúcia, ktorá sa uskutočnila v období od 16. novembra do 29. decembra 1989, označuje nekrvavé udalosti, ktorých dôsledkom bolo odstránenie komunistického režimu v Česko-Slovensku. Jej iniciátormi boli študenti, ku ktorým sa pridali najprv herci a divadelníci a postupne ostatné skupiny obyvateľstva.

Po brutálnom zásahu polície proti študentom na pražskej Národnej triede študenti na všetkých vysokých školách od 21. novembra štrajkovali a 27. novembra sa uskutočnil dvojhodinový generálny štrajk. Po rezignácii komunistickej federálnej vlády 7. decembra 1989 bola 10. decembra vymenovaná nová vláda a prezident Gustáv Husák podal demisiu.

Federálne zhromaždenie zvolilo 28. decembra 1989 za svojho predsedu Alexandra Dubčeka a 29. decembra 1989 bol za prezidenta ČSSR zvolený Václav Havel. Prvé slobodné parlamentné voľby sa uskutočnili v júni 1990.