Od roku 2022 sa obchod medzi EÚ a Ukrajinou riadi dočasným rámcom známym ako autonómne obchodné opatrenia (ATM). K ich zavedeniu došlo po spustení ruskej invázie na nášho východného suseda. ATM zrušili všetky clá a kvóty na poľnohospodársky export z Ukrajiny do bloku.
Tento režim úplnej liberalizácie fungoval ale len do roku 2023. Poľnohospodári z Poľska, Slovenska a Maďarska sa totiž sťažovali, že ukrajinské dovozy podkopávajú domáce ceny. Všetky tri krajiny preto v roku 2023 zaviedli voči Ukrajine vlastné obmedzenia. To prinútilo Európsku komisiu, aby v roku 2024 odklepla kvóty na niektoré produkty, ktoré boli sú producentov v EÚ obzvlášť citlivou témou. Patria medzi ne vajcia, hydina, cukor, med, krúpy, kukurica a ovos.
Slovenskí poľnohospodári požadujú koniec colných úľav EÚ pre ukrajinské produkty
Voľný prístup na trhy EÚ, ktorý ATM umožnili, bol pilierom hospodárskej odolnosti Ukrajiny počas vojny. Okrem toho pomáhal stabilizovať devízové toky a zabezpečoval financovanie verejných výdavkov. Platnosť schémy ale vypršala vo štvrtok 5. júna. Komisia ju viac predĺžiť nemôže, keďže to už raz v minulosti urobila.
V stávke je obrana Ukrajiny
Čo sa stane po skončení opatrení? V prvom rade dôjde k opätovnému zavedeniu ciel na poľnohospodárske produkty z Ukrajiny. Obchody s EÚ sa budú riadiť rovnakými pravidlami, aké platili pred vypuknutím ruskej invázie v roku 2022. Kvóty sa na zvyšok roka 2025 uplatnia proporcionálne v pomere sedem dvanástin.
Podľa ukrajinských úradov by „resetovanie“ obchodu s EÚ mohlo krajinu stáť vyše tri miliardy eur ročne na výpadkoch z exportu. To je približne 70 percent očakávaného hospodárskeho rastu Ukrajiny v roku 2025. Brusel tento odhad spochybňuje. Skutočné straty sa podľa neho budú pohybovať zhruba na úrovni 1,5 miliardy eur.
Či už tak alebo onak, zrušenie opatrení Ukrajina určite pocíti. V roku 2024 smerovalo takmer 60 percent jej celkového exportu do EÚ. V roku 2021, čiže pred začiatkom vojny, to bolo len niečo vyše 39 percent. „To, čo sme fyzicky nemohli vyvážať na trhy tretích krajín, sme mohli presmerovať na úniové trhy, a to nás naozaj zachránilo,“ uviedla pre RBC-Ukrajina predsedníčka výboru pre eurointegráciu v Ukrajinskej asociácii firiem v agrobiznise (UCAB) Oleksandra Avramenko.
Vyššie európske clá môžu Ukrajinu ročne pripraviť o miliardy eur
Strata preferenčného prístupu na trh EÚ nie je iba ekonomickým problémom. Môže mať priamy vplyv aj na schopnosť Ukrajiny financovať obranu proti Rusku. Ukrajinská poslankyňa Jevhenia Kravčuk varovala, že ak sa nepodarí nájsť aspoň čiastočné riešenie, HDP krajiny by mohlo klesnúť o jedno percento, čo by ešte viac zaťažilo vojnový rozpočet krajiny. „Ukrajinské firmy presmerovali svoje trhy smerom k EÚ. Ak export klesne, klesnú aj daňové príjmy a práve tie financujú našu armádu,“ povedala pre Euronews. Podľa aliancie poľnohospodárskych firiem PUSK sa ukrajinskí obchodníci s pšenicou už aktívne obzerajú po alternatívnych trhoch v Ázii. Do oka im padli najmä Filipíny, Vietnam, Bangladéš a Indonézia.
Prechodné opatrenia
S cieľom predísť náhlemu prerušeniu obchodných tokov pripravila Európska komisia prechodné opatrenia, ktoré budú platiť po skončení ATM. Pred pár dňami ich v tichosti schválili veľvyslanci EÚ, hoci podrobnosti ešte známe nie sú. Ako pre ukrajinský portál Agronews uviedol ukrajinský obchodný zástupca Taras Kačka, prechodné podmienky nadobudnú účinnosť od 6. júna: „Z hľadiska prístupu na trh EÚ sa nič nezmení. Nebudú potrebné nové licencie.“
Komisia už ozrejmila, že budúci obchod sa bude riadiť dohodou o prehĺbenej a komplexnej zóne voľného obchodu (DCFTA). Veľvyslanci EÚ presadzujú v rámci obchodovania s Ukrajinou vytváranie dlhodobých a predvídateľných vzťahov, no zároveň chcú ochrániť európskych farmárov.
Ukrajina má v rukáve pár es
Ukrajina o preferenčný prístup na trh EÚ nechce prísť. Brusel by mohla presvedčiť niekoľkými dobre mierenými argumentmi. Prvým z nich je, že ukrajinské poľnohospodárske firmy nakupujú veľké množstvo osív, prípravkov na ochranu rastlín, strojov, palív a hnojív práve z Európy. Podľa združenia Ukrcukor pochádza z krajín EÚ až 70 percent osiva cukrovej repy, ktoré používajú.
Aj ukrajinskí hydinári nakupujú kuriatka práve v Európe. „Sto percent kurčiat chovaných na Ukrajine má európsky pôvod. Násadové vajcia aj sliepky prichádzajú z EÚ a všetko hydinové mäso, ktoré vyrábame, má nemeckú alebo poľskú DNA,“ vysvetlil T. Kačka.
Ďalším dôležitým argumentom je fakt, že ukrajinské suroviny sú dôležitou súčasťou spracovateľského priemyslu v EÚ. Sú totiž pre európskych potravinárskych výrobcov cenovo dostupnejšie než tie miestne. Napríklad európsky cukrárenský priemysel používa ukrajinský cukor a med. Veľká časť európskej produkcie je konkurencieschopná na trhoch tretích krajín práve vďaka surovinám z Ukrajiny.
Ďalšie dôležité správy
