Namiesto armády sa Island spolieha na pobrežnú stráž. Tá má na starosť mnohé úlohy od záchrany stratených turistov až po ochranu podmorských káblov pred sabotážou. Jej predstavitelia ale začínajú cítiť, že je toho na nich priveľa. „Tri vrtuľníky, dve lode a jedno lietadlo nestačia,“ posťažoval sa jeden z dôstojníkov portálu Economist.
Island je jedným zo zakladajúcich členov NATO. Pre absenciu armády mu s obranou pomáhajú najmä Spojené štáty. Washington sa ale európskym spojencom čoraz viac vyhráža obmedzením pomoci. V čase, keď zvyšok Európy zintenzívňuje zbrojenie, začína islandská vláda pociťovať tlak. Priznala to už aj ministerka zahraničných vecí Thorgerdur Katrin Gunnarsdottir.
Island v posledných rokoch míňal na obranu len 0,2 percenta HDP. V súčasnej situácii nevylučuje niekoľkonásobné navýšenie výdavkov až na 1,5 percenta. Peniaze by pritom mohli ísť na posilnenie monitorovania Atlantiku a vybudovanie infraštruktúry, ktorú by americké a európske lode, ponorky či lietadlá mohli v prípade vojny využívať ako základne.
Island má podľa Economistu viac slabín než len chýbajúcu armádu. Nemá napríklad ani spravodajskú službu, ktorá by odhaľovala sabotérov a špiónov. Pobrežná stráž by mala tak isto čo robiť, keby došlo k potopeniu viacerých lodí naraz. Island len nedávno začal investovať do bezposádkových ponoriek a technológií na boj proti dronom.
Bývalý najvyšší predstaviteľ islandskej obrany Arnor Sigurjonsson tvrdí, že vláda v Reykjavíku by mala prestať váhať a odklepnúť vytvorenie armády. Podľa neho je detinské spoliehať sa v rámci obrany na iné krajiny. Jeho víziou je vytvorenie tisícčlennej jednotky, ktorá by v prípade núdze chránila islandské letiská a prístavy.
Ďalšie dôležité správy
