Európska centrálna banka sa snaží lepšie pochopiť, ako zmena klímy ovplyvní súvahy bánk a ekonomiku eurozóny. Nezastavila ju ani skutočnosť, že vlády čoraz neochotnejšie podporujú zelené politiky. Dokonca aj Spojené štáty tlačia na európske regulačné orgány, aby sa environmentálnou problematikou zaoberali menej.
ECB a výskumníci z Oxfordskej univerzity dospeli v najnovšej štúdie k záveru, že voda bude pre ekonomiku eurozóny najrizikovejším prírodným faktorom. „Najväčšie straty budú z pohľadu pridanej hodnoty súvisieť práve s nedostatkom vody a jej znečistením, ako aj ochranou pred povodňami,“ uviedol v prejave člen výkonnej rady ECB Frank Elderson.
Voda má cenu zlata
Spojené štáty, EÚ a Japonsko generujú približne desať až trinásť percent hospodárskeho výkonu zo sektorov, ktoré sú silne závislé od takzvaných ekosystémových služieb, akými sú čistá voda, úrodná pôda, opeľovanie a klimatická regulácia. Vyplynulo to z výskumu poisťovne Allianz.
Samotný nedostatok povrchovej vody by mohol znížiť hospodársky výkon eurozóny o takmer 15 percent. Najviac ohrozeným sektorom je poľnohospodárstvo, keďže by utrpelo najväčšie pomerné straty. V krajinách južnej Európy je v stávke 30 percent poľnohospodárskej produkcie. Smerom na sever toto číslo postupne klesá na zhruba polovicu.
Efektívne hospodárenie s vodou bude preto kľúčové, dodal F. Elderson. Podľa neho existuje riziko, že obdobia sucha spôsobia obmedzenie produkcie. Niektoré priemyselné procesy sa môžu stať ekonomicky neudržateľnými a budú sa musieť presunúť do inej lokality. Ako príklad uviedol pestovanie tulipánov v Holandsku. Čoraz dlhšie suchá by mohli spôsobiť, že tamojšia pôda viac nebude pre uchytenie cibuliek vhodná.
V krátkodobom horizonte nemajú poľnohospodári veľa možností, než trpezlivo čakať na dážď. Sektor už hľadá dlhodobé riešenia a skúma spôsoby, ako sa suchu prispôsobiť. Niektorí farmári uvažujú nad zvyšovaním organického obsahu v pôde, iní zas o výsadbe odolnejších odrôd plodín. Ďalšou z možností je nákup veľkokapacitných nádrží na dažďovú vodu či kvapkových zavlažovacích systémov.
Miliardy v stávke
Extrémne počasie spôsobuje EÚ každoročne straty v hodnote zhruba 28,3 miliardy eur, pokiaľ ide o úrodu a chov hospodárskych zvierat. Podľa analýzy poisťovne Howden znižujú klimatické javy, akými sú sucho, krúpy, zrážky a mrazy, poľnohospodársku úrodu v EÚ ročne v priemere o 6,4 percenta. V najhorších rokoch straty prekročili 10 percent, pričom hlavným vinníkom boli najmä suchá.
Európska investičná banka zistila, že len 20 až 30 percent týchto strát je poistených. Vopred dohodnuté poistenie podporované verejnými dotáciami je podľa jej zistení efektívnejšie než štátne záchranné balíčky. Na zníženie rizika a ekonomických výpadkov odporúča krajinám využívať dlhopisy vydávané na obnovu oblastí postihnutých katastrofou a verejno-súkromné zaisťovacie programy. Podporuje aj zlepšenie údajov pre hodnotenie rizík, ako aj rozšírenie adaptačných opatrení na úrovni fariem a regiónov.
Banky v eurozóne už poskytli sektorom, ktoré potenciálny nedostatok vody ohrozuje najviac, úvery vo výške 1,3 bilióna eur. Podľa ECB ide najmä o poľnohospodárstvo, výrobu, ťažbu a stavebníctvo.
Ďalšie dôležité správy
