Spor o nemeckú dlhovú brzdu pomohol zasadiť smrteľnú ranu vládnej koalícii kancelára Olafa Scholza, čím sa vydláždila cesta pre budúcotýždňové predčasné voľby. Pravidlo, ktoré prísne obmedzuje vládne pôžičky, sa teraz nachádza v centre diskusie o chorľavej ekonomike Európy, ktorá je kľúčovým volebným bojiskom.
Kritici Scholza obviňujú z rokov chronického nedostatočného investovania, ktoré spôsobilo zhoršenie infraštruktúry, udržanie nízkych výdavkov na obranu a ovplyvnenie vzdelávacích štandardov. Jeho obhajcovia trvajú na tom, že pomohol udržať stabilné financie krajiny.
Ústavou zakotvené opatrenie bráni centrálnej vláde hospodáriť s deficitom vyšším ako 0,35 percenta ročného HDP, s výnimkou núdzových situácií. Zaviedla ho v roku 2009 vláda vtedajšej kancelárky Angely Merkelovej v čase diskusie o úrovni štátneho dlhu počas globálnej finančnej krízy. Viac ako dve tretiny hornej a dolnej komory parlamentu hlasovali za dlhovú brzdu, pretože si vyžadovala zmenu ústavy. Pre federálnu vládu nadobudol platnosť v roku 2016.
Dlhová brzda bola pozastavená na štyri roky, aby sa umožnili dodatočné výdavky počas pandémie koronavírusu a potom počas energetickej krízy vyvolanej ruskou vojnou na Ukrajine. V roku 2024 sa vrátila v Nemecku do platnosti.
Podporovatelia dlhovej brzdy tvrdia, že pomohla v najväčšej európskej ekonomike udržať úroveň výdavkov pod kontrolou. Nemecký verejný dlh je okolo 60-tich percent HDP v porovnaní s približne 100 percentami alebo viac vo väčšine ostatných krajín G7.
Jedným z kľúčových politických podporovateľov dlhovej brzdy je propodnikateľská Slobodná demokratická strana, ktorá je súčasťou Scholzovej koalície. Tvrdí, že pravidlá zabezpečujú, že budúce generácie nebudú zaťažené dlhmi, ktoré na seba vzali ich predkovia. „Každé euro dlhu budú musieť splatiť budúce generácie,“ hovorí strana. Odmietnutie lídra strany Christiana Lindnera podporiť akékoľvek uvoľnenie pravidla o dlhovej brzde, keď bol ministrom financií za Scholza, ho dostalo do sporu s jeho koaličnými partnermi a prispelo k pádu vlády.
Kritici dlhovej brzdy ju obviňujú, že bráni investíciám - od obrany či železničnej infraštruktúry až po zlepšenia internetu. Aj ďalšie výzvy, ako je dekarbonizácia hospodárstva, si vyžadujú obrovské verejné výdavky, hovoria kritici. Ich plány by si vyžiadali ďalších 782 miliárd eur vládnych výdavkov do roku 2030, uvádza think-tank Dezernat Zukunft.
„Je takmer isté, že krajina sa v budúcnosti viac zadlží pre verejnú infraštruktúru a obranu,“ povedal pre AFP Klaus Baader, hlavný ekonóm francúzskej banky Société Generale. Vláda vytvorila mimorozpočtové fondy na výdavky v určitých oblastiach, ako je obrana a klíma, a vyvolala obvinenia, že sa zapojili do účtovných trikov s cieľom obísť pravidlá.
Ústavný súd v novembri rozhodol, že vláda skutočne porušila pravidlá dlhovej brzdy, konkrétne v súvislosti s manévrom, pri ktorom previedla peniaze z fondu na podporu koronavírusu do investícií do zmeny klímy. Rozhodnutie urobilo dieru do rozpočtu koalície a zvýšilo napätie v súvislosti s brzdou.
Líder stredopravej opozície a favorit na post budúceho kancelára Friedrich Merz vyslal zmiešané signály o brzde, uvádza francúzska tlačová agentúra AFP. Pozícia jeho strany CDU je, že by mala dlhová brzda zostať, ale príležitostne naznačil otvorenosť k jej reforme.
Scholzova SPD, o ktorej niektorí špekulujú, že by mohla skončiť v koalícii s CDU, podporuje uvoľnenie prísnych pravidiel na podporu investícií, čo je postoj, ktorý zdieľajú aj Zelení. Veľa však bude závisieť od podoby novej vládnej koalície po voľbách 23. februára.
Ak sa okrajovým stranám, ako je krajne pravicová AfD a krajne ľavicová BSW, bude vo voľbách dariť, mohlo by to obmedziť schopnosť mainstreamových strán presadiť reformu dlhovej brzdy v parlamente. Pretože by si to vyžadovalo dvojtretinovú väčšinu v oboch komorách.
Ďalšie dôležité správy
