S päťdesiatkou na krku sa život nekončí, práve naopak. Prináša jedinečnú šancu začať žiť podľa vlastných predstáv, uvádza neurovedkyňa Emily Falková. Už podľa nej nie sme viazaní spoločenskými očakávaniami a máme možnosť opäť objaviť samých seba.
Profesorka na webe telegraph.co.uk tvrdí, že rozhodujúce nie sú veľké životné zmeny, ale každodenné voľby. Práve tie často vedú k šťastiu, zdraviu či osobnému naplneniu. Dlhoročné návyky a nedostatok energie môžu stáť v ceste pozitívnym zmenám.
Tu je niekoľko jej kľúčových odporúčaní:
- Nebojte sa nových chutí
Zmena stravy môže byť ťažká, najmä ak sme dlhé roky jedli to isté. E. Falková odporúča byť pri jedle odvážnejší a skúšať nové zdravšie potraviny. Mozog si pamätá pozitívne prekvapenia – ak napríklad ochutnáte špargľu a zistíte, že vám chutí, vznikne takzvaná pozitívna predikčná chyba, ktorá posilňuje zdravšie rozhodovanie aj v budúcnosti. - Cvičte tak, ako to vyhovuje vám teraz
Nemá zmysel nútiť sa do maratónov, ak vás nelákajú. Namiesto toho si nájdite pohyb, ktorý vás baví – pokojne aj prechádzky s priateľmi alebo počúvanie obľúbeného podcastu počas behu. Kľúčom je prepojiť fyzickú aktivitu s niečím príjemným a robiť to pravidelne. - Neobviňujte sa, ak niečo nerobíte. Skúste to urobiť inak
Ak máte pocit, že na dôležité veci nemáte čas, upravte spôsob, ako ich realizujete. E. Falková opisuje, ako si našla priestor na návštevy svojej babičky tak, že namiesto jazdy autom k nej začala chodiť na bicykli. - Naučte sa lepšie počúvať a prijímať spätnú väzbu
Mnohé konflikty pramenia z rozdielnych očakávaní v komunikácii. Odborníčka odporúča zistiť, čo druhá strana vníma a aké má postoje, namiesto toho, aby sme predpokladali, že vieme, čo si myslí. Pri kritike je dôležité zostať zvedavý, nie defenzívny – možno vám ju ten druhý dáva práve preto, že mu na vzťahu záleží. - Uvedomte si, že sa meníte rovnako ako v šestnástich
Päťdesiate roky života sú obdobím veľkých zmien. Držanie sa minulých identít môže vyvolať klasickú krízu stredného veku. Pomôcť môže aj krátka meditácia – podľa výskumov mení spôsob, akým mozog vníma „ja“, a pomáha ľuďom byť flexibilnejšími.
E. Falková tiež odporúča vizualizovať si budúcnosť čo najkonkrétnejšie. Štúdia ukázala, že ľudia, ktorí v simulácii videli svoje staršie ja, boli náchylnejší viac sporiť na dôchodok. Inými slovami, čím živšie si predstavíte budúcnosť, tým lepšie rozhodnutia robíte dnes.
