Po viac ako troch rokoch uviaznutej diplomacie zaznamenal rusko-ukrajinský mierový proces v posledných dňoch nával aktivity, no bez jasného prelomu. Očakávané mierové rozhovory v Istanbule, prezentované ako prvé vážne rokovania od roku 2022, nepriniesli podľa britského denníka The Guardian nič viac ako symbolický šum.
Následný dvojhodinový telefonát medzi Donaldom Trumpom a Vladimirom Putinom v pondelok síce poskytol nádej na urovnanie vzťahov s Východom, no vyústil do zjavného Trumpovho odstúpenia od sprostredkovania mierových rokovaní. Trumpovo vyhlásenie, že „podmienky mieru budú dohodnuté medzi oboma stranami - Ruskom a Ukrajinou,“ ostro kontrastuje s jeho minuloročným presvedčením, že len on dokáže vojnu ukončiť.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý sa po februárovom spore v Oválnej pracovni snažil vyhnúť ďalšej nezhode s americkým prezidentom, na tieto slová reagoval obozretnou diplomaciou. Na platforme X navrhol priame mierové rozhovory, no zároveň trval na účasti európskych a amerických lídrov. Varoval: „Spojené štáty musia zostať aktívne v úsilí o mier. Ak ustúpia, jediný, kto z toho bude profitovať, bude Putin.“
I spoke with @POTUS twice today. First, we had a one-on-one call before his conversation with the head of Russia, and later we spoke together with President Trump and European leaders President @EmmanuelMacron, Prime Minister @GiorgiaMeloni, Federal Chancellor @bundeskanzler,… pic.twitter.com/mm6a0Pro84
— Volodymyr Zelenskyy / Володимир Зеленський (@ZelenskyyUa) May 19, 2025
Neakceptovateľné podmienky
Ako poznamenáva politický reportér Stephen Collinson pre CNN, narastá skepsa ohľadom skutočného záujmu Ruska ukončiť vojnu. Putinove vyhlásenia naznačujú, že mier je podmienený riešením základných príčin konfliktu. Medzi ne radí aj kontroverznú odnacifikáciu Ukrajiny - eufemizmus pre zvrhnutie legitimnej vlády a obmedzenie suverenity krajiny. „V podstate, Putinov mier je len za podmienok, ktoré sú pre nezávislú Ukrajinu neprijateľné,“ tvrdí Collinson.
Trump napriek tomu naďalej prejavuje optimizmus, keď po telefonáte s ruským prezidentom vyhlásil: „Verím, že Putin chce dohodu... keby som si myslel, že to tak nie je, ani by som sa touto témou nezaoberal.“
Sľuby do prázdna
Hoci Trump oznámil, že rokovania medzi Kyjevom a Moskvou sa majú začať okamžite, Kremeľ jeho slová rýchlo spochybnil. Uviedol, že „žiadne konkrétne termíny nie sú na stole,“ čo len potvrdzuje obavy Zelenského, že Rusko sa pokúša získať čas na pokračovanie vojenských operácií.
⚡️Zelensky:
— S2FUncensored (@S2FUncensored) May 20, 2025
Russia is trying to “buy time” to prolong the war and occupation. pic.twitter.com/haVQ50z2Vu
Výzvy zo strany európskych štátov, aby Washington prijal nové a rozsiahle sankcie proti Rusku, medzitým narážajú na Trumpovu neochotu. Podľa neho by ďalšie sankcie mohli ohroziť súčasný diplomatický proces. V rovnakom duchu odmietol Putin aj viaceré pokusy o prímerie - najskôr spoločný americko-ukrajinský návrh na 30-dňové zastavenie bojov a minulý týždeň aj Zelenského pozvanie na rokovania do Istanbulu, ktorého súčasťou mal byť Donald Trump.
Britská stanica BBC situáciu komentovala tak, že Putin testuje hranice trpezlivosti Západu. „Trump len pred mesiacom vyzval Rusko, aby neútočilo na civilné ciele. Napriek tomu Moskva cez víkend uskutočnila najväčší dronový útok na ukrajinské mestá od začiatku vojny. Pondelňajší telefonát medzi oboma lídrami len potvrdzuje, že prímerie či mierová dohoda sú v nedohľadne,“ konštatovala.
Ďalšie dôležité správy
