Ruský fond obchádza sankcie: Milióny na právnikov, propagandu aj podozrivých špiónov v EÚ

Keď režim zavrie dvere vlastnému národu, otvorí si zadné vrátka inde. Ruský zákon o „zahraničných agentoch“ z roku 2012 sa stal jedným z najúčinnejších nástrojov Kremľa na potlačenie nezávislej občianskej spoločnosti. Každá organizácia či jednotlivec, ktorý prijíma akúkoľvek formu zahraničnej podpory alebo je len vnímaný ako ovplyvňovaný zo zahraničia, musí byť registrovaný ako „zahraničný agent“.

Tento status znamená nielen stigmatizáciu, ale aj sériu prísnych administratívnych povinností – od povinných auditov, cez detailné finančné vykazovanie, až po povinnosť označovať všetky publikácie ako produkty zahraničného agenta. Zákon sa stal účinným nástrojom na umlčanie kritických hlasov – od médií, cez nezávislé mimovládky, až po jednotlivcov.

Moskva pritvrdila ešte viac. Zaviedla zákon o „nežiaducich organizáciách“, ktorý dáva prokurátorom voľnú ruku zakázať činnosť akejkoľvek zahraničnej či medzinárodnej organizácie, ktorú považujú za hrozbu. Výsledkom sú zákazy, pokuty, trestné stíhania a dlhé tresty odňatia slobody pre tých, ktorí sa rozhodnú nepodriadiť.

A keďže doma sa už niet koho báť, Rusko sa čoraz aktívnejšie venuje exportu svojho vplyvu – najmä cez tiché štruktúry ako Pravfond. Ten pôsobí ako predĺžená ruka Kremľa v Európe, podporuje „právnu obranu krajanov“, ktorí v skutočnosti šíria ruskú propagandu alebo pôsobia ako nástroje hybridného vplyvu. Za fasádou pomoci ruskojazyčným komunitám sa skrýva systematické obchádzanie sankcií a tichá podpora politických a mediálnych aktérov naklonených Moskve.

Hotovosť cez hranice, právnici za bitcoiny

Oficiálne pomáha krajanom, v skutočnosti však platí právnikov ruských agentov. Verejný fond Pravfond, financovaný Kremľom, mal byť nástrojom „ochrany práv Rusov v zahraničí“. V skutočnosti však funguje ako štedrá peňaženka pre propagandistov, obvinených z kyberzločinov aj údajných špiónov.

Aj po tom, čo ho EÚ v roku 2023 zaradila na sankčný zoznam, Pravfond naďalej potichu posiela peniaze do najmenej jedenástich členských štátov Únie. Pomáhajú mu pri tom kuriéri s hotovosťou, bankové účty tretích osôb, ale aj kryptomeny a ruské ambasády.

V októbri 2024 zadržali estónski pohraničiari 65-ročnú ruskú agentku Tatjanu Sokolovú, ako sa pokúša previezť desaťtisíc eur v hotovosti. Peniaze mali skončiť u Andreja Andronova, Rusa obvineného zo spolupráce s ruskou rozviedkou. Ukázalo sa, že peniaze neboli jej, ale pochádzali z Pravfondu. T. Sokolová predtým dostala najmenej päť takýchto platieb v celkovej výške 50-tisíc eur.

Sankcie? Len pre papier