Lídri krajín G7 sa budúci týždeň stretnú v kanadských Skalnatých vrchoch, pričom účasť potvrdil aj americký prezident Donald Trump. Viackrát pritom navrhoval, aby sa Kanada stala 51. štátom USA. Byť pozvaný na summit najvyspelejších ekonomík už jednoducho nie je to, čo bývalo.
Presne pred polstoročím sa na zámku z 14. storočia stretla špička vtedajšieho ekonomického sveta, aby spoločne reagovala na ropnú krízu. Dnes skupina G7 reprezentuje menej než 30 percent globálneho HDP a len 10 percent svetovej populácie. Spolu s tým klesá aj jej geopolitický a hospodársky vplyv – najmä v konfrontácii s Vladimirom Putinom a Donaldom Trumpom, informuje Bloomberg.
Prvý summit sa uskutočnil na jeseň 1975 v Rambouillet pri Paríži. Zástupcovia Francúzska, Západného Nemecka, Talianska, Japonska, Spojeného kráľovstva a USA diskutovali o „kríze kapitalizmu“.
O rok neskôr sa pridala Kanada a vznikla G7. V tom čase skupina reprezentovala viac než 70 percent svetového hospodárstva. Každý ďalší summit bol pompéznejší, ale aj náročnejší – riešili sa dôsledky ropného embarga, kolaps Bretton Woods, stagflácia a politické krízy. Aj keď sa výzvy znásobovali, G7 dokázala občas reagovať koordinovane – napríklad v roku 1985 v hoteli Plaza v New Yorku, kde sa lídri dohodli na spoločnej intervencii proti príliš silnému doláru.
Najsilnejšia mena sveta dáva príučku doláru aj euru. Bez ohľadu na recesiu či mocenské hry
Po skončení studenej vojny vstúpilo do skupiny v roku 1997 aj Rusko, čím vznikla G8. V roku 2006 sa summit konal v Petrohrade a hostil ho V. Putin, symbolizujúc zbližovanie s Európou. Táto ilúzia netrvala dlho. V nasledujúcich rokoch ruský prezident vyslal sériu varovaní – od jemnejších, ako úmyselné zastrašovanie Angely Merkelovej psami, až po tvrdé, ako invázia do Gruzínska v roku 2008.
Po anexii Krymu v roku 2014 bolo Rusko vylúčené. G7 sa opäť zúžila a stratila časť relevantnosti. Na rozdiel od NATO nemá teraz žiadnu zmluvu, štruktúru ani mechanizmus presadzovania rozhodnutí. Výsledkom je, že Putinove agresívne kroky zostávajú bez následkov.
Európa čelí trojitej hrozbe. V hre je Ukrajina, NATO aj dilema, ako udržať Trumpa na uzde
Rok 2016 priniesol G7 dvojitý úder: brexit a zvolenie Donalda Trumpa. Ten sa po nástupe do úradu stretol s chladným prijatím – počas summitu v Taormine sa Emmanuel Macron s Justinom Trudeauom prechádzali po areáli, kým D. Trump čakal na golfový vozík. O rok neskôr v Quebecu podpísal spoločné komuniké – a po odlete ho okamžite zrušil. J. Trudeaua nazval „slabým“.
Pamätná fotografia z tohto summitu zachytáva Angelu Merkelovú naklonenú nad neústupčivého amerického prezidenta, ktorého tvár vystihovala neochotu akceptovať spoločné rozhodnutie.
Keď funguje, G7 má stále potenciál meniť svet. V roku 2009 na summite G20 v Londýne koordinovali lídri kroky proti finančnej kríze. V roku 2015 sa G7 po prvý raz zaviazala k postupnému ukončeniu fosílnych palív – čím odštartovala Parížsku dohodu. No dnes sa aj tieto funkcie strácajú.
V druhej ére D. Trumpa sa skutočná diplomacia presunula inam – na golfové ihriská a súkromné stretnutia. G7 už nie je miestom, kde sa buduje dôvera ani platformou, kde sa prijímajú seriózne rozhodnutia.
Ďalšie dôležité správy
