EÚ a Spojené kráľovstvo oznámili nový, v poradí 17. balík sankcií proti Rusku a jeho tajnej prepravnej sieti. Dúfajú, že sa im ním podarí pripraviť vojnovú mašinériu Kremľa o ďalšie financie a motivovať ruského prezidenta Vladimira Putina, aby s Ukrajinou podpísal prímerie. Podľa EÚ ide o najväčší balík opatrení, ktorých cieľom je ruská tieňová flotila.
Na sankčný zoznam pribudlo 189 plavidiel, čím sa ich celkový počet zvýšil na 342. Tieto lode budú mať zakázaný vstup do úniových prístavov a mimo ich dosah bude aj široká škála služieb. Balík má ďalej obmedziť prístup Ruska k vojenskej technológii a znížiť príjmy z vývozu energií.
EÚ takisto pridala 31 nových spoločností na zoznam subjektov, ktoré priamo alebo nepriamo podporujú ruský vojensko-priemyselný komplex alebo sa podieľajú na obchádzaní sankcií. Súčasťou sankčného balíka je aj predĺženie výnimky z cenového stropu na ropu, čo umožňuje prepravu ropy z ruského projektu Sachalin-2 do Japonska. Výnimka platí do 28. júna 2026.
Risk je zisk, potvrdila Moskva
Ruská tieňová flotila označuje lode, ktoré prepravujú sankcionovaný náklad po svete. Aby utajili svoj pohyb, plavia sa pod vlajkami krajín s voľnejšími predpismi, akými sú Panama a Libéria. Väčšinou sú tieto plavidlá staré a v zlom stave. Ich registračné údaje či meno vlastníka je ťažké vypátrať, keďže mnohé stopy vedú k schránkovým firmám na Seycheloch či v Spojených arabských emirátoch.
Kremeľ dal tieňovú flotilu dokopy v reakcii na cenový strop, ktorý v decembri 2022 po mesiacoch rokovaní schválili krajiny G7 a Austrália a týkal sa ruskej ropy prepravovanej po mori. Jeho limit bol 60 dolárov za barel. Riskantný ťah sa Rusku vyplatil. Od roku 2022 predáva uralskú ropu za výrazne vyššiu cenu, než je cenový strop. V apríli 2024 stála až 85 dolárov za barel. Európu ako hlavného odberateľa nahradili Čína a India, ktoré tak držia ruskú vojnovú ekonomiku nad vodou.
Vzhľadom na utajený charakter flotily je ťažké určiť, z koľkých plavidiel sa skladá. Odborník Robin Brooks v apríli uviedol, že by mohla zahŕňať 343 lodí, no skutočný počet je podľa neho pravdepodobne oveľa vyšší. Iní odborníci odhadli veľkosť flotily na tisíc plavidiel. Americký Kongres v správe o trhu s tankermi v roku 2024 uviedol, že z takmer 7 500 tankerov používaných po celom svete asi 1 600 prevážalo sankcionovanú ropu.
Výskumníčka Katja Bego tvrdí, že tieňová flotila pre Rusko v čase sankcii „dôležitou záchrannou sieťou“. Jej prevádzka je však riziková a nákladná. Kremeľ by sa preto potešil, keby sa už na ňu nemusel viac spoliehať.
Hra na mačku a myš
Okrem obchádzania sankcií vykonáva ruská tieňová flotila zrejme aj rôzne sabotážne operácie, a to najmä v Baltskom mori, keďže sa v ňom nachádza množstvo dôležitých podmorských káblov. Týmto územím pravidelne prechádza približne polovica ruských plavidiel.
Na ďalší deň, ako EÚ ohlásila 17. sankčný balík, prišlo Poľsko so znepokojujúcou správou. „Loď ruskej tieňovej flotily vykonávala v blízkosti kábla medzi Poľskom a Švédskom podozrivé manévre. Po zásahu našej armády sa odplavila do jedného z ruských prístavov,“ uviedol na sociálnych sieťach poľský premiér Donald Tusk. Táto zhoda okolností odhalila vážne výzvy, ktorým EÚ čelí v snahe sťažiť fungovanie flotile chátrajúcich tankerov, ktorými Moskva obchádza prísne západné sankcie.
Podľa Estónska je Rusko pripravené brániť svoje ošarpané lode dokonca aj vojenskou silou, ak to bude potrebné. Estónske úrady totiž nedávno zadržali podozrivé plavidlo bez vlajky a poistenia. Po jej zastavení sa v oblasti objavilo ruské vojenské lietadlo.
Okrem sabotáží robí Európe vrásky na čele aj skutočnosť, že hneď ako jednu z lodí tieňovej flotily zaradí na sankčný zoznam, objaví sa na scéne ďalšia. Je preto otázne, či balík ovplyvní rokovania o prímerí na Ukrajine. R. Brooks tvrdí, že sankcie fungujú najmä vtedy, keď ich naraz zavedú Spojené štáty, EÚ a Británia. Aktivita lodí zasiahnutých americkými sankciami klesla o 85 percent. Plavidlám, ktoré podliehali spoločným opatreniam USA, Británie a EÚ, sa činnosť znížila až o 93 percent.
Ďalšie dôležité správy
