Moderné technológie menia aj spôsoby, akými sa učíme. Deje sa to zo dňa na deň. Stačí byť na sociálnych sieťach alebo weboch a reklame na najnovšie trendy vo vzdelávaní sa nevyhnete. Chcete hovoriť ako Angličan, Francúz či Andalúzan? Pripraviť sa na príjmačky z matematiky či fyziky? Umelá inteligencia, adaptívne vzdelávacie systémy, virtuálni učitelia – to všetko dnes už nie je sci-fi, ale realita. Je to rovnako bežné, ako iba pred pár romi prevratné online a dištančné vzdeávanie Núka sa otázka: Bude raz možné, aby sa študent učil úplne bez učiteľa – efektívne, motivovane, s plne personalizovaným, teda osobným prístupom na mieru a celkom plnohodnotne?
Na jednej strane stoja technologické možnosti a systém, ktoré sa študentovi prispôsobia do najmenších detailov. Výsledkom môže byť vzdelávací zážitok na mieru pre každého študujúceho, ktorý motivuje, zabáva a vedie k výsledkom.
Na druhej strane však stále stojí učiteľ – nie len ako zdroj informácií, ale aj ako mentor, vzor, autorita a sprievodca, ktorý vie reagovať na neverbálne signály, gestá, mimiku, tón reči študenta či jeho náladu. Dokáže povzbudiť, nasmerovať a neraz aj vychovávať. Škola nie je len o poznatkoch, ale aj o tzv. mäkkých zručnostiach, o sociálnom učení – o spolupráci, vzťahoch, rešpekte, kultivovanej diskusii, zvládaní konfliktov. To všetko sa dnes deje v kolektíve, ktorý formuje charakter človeka rovnako ako nadobudnuté vedomosti.
Otázka teda nestojí tak, či sa dá vzdelávať bez učiteľa, to sa nepochybne dá už dnes. Skôr sa treba pýtať: Čo tým získame – a čo stratíme?
Hybridný model ako reálna budúcnosť
Kým úplné nahradenie učiteľa technológiou sa javí ako problematické, spolupráca technológií a učiteľov môže priniesť výrazné zlepšenie kvality výučby. Hybridný model, v ktorom digitálna technológia pomáha učiteľovi personalizovať výučbu a ušetriť čas pri hodnotení či príprave materiálov, zatiaľ čo učiteľ zostáva kľúčovým prvkom v interakcii a vedení žiakov, sa ukazuje ako sľubná cesta. Učiteľ by sa teda opäť mohol venovať žiakom a ich vzdelávaniu a nie nekonečnému papierovaniu a administratíve.
V niektorých krajinách sa už hybridné vzdelávanie uplatňuje úspešne. Napríklad Fínsko či Estónsko integrujú technológie do výučby s dôrazom na zachovanie ľudského aspektu učenia. Učiteľ tam nie je nahradený – ale podporovaný nástrojmi, ktoré mu umožňujú byť lepším mentorom.
Moja odpoveď na to, či začať implementovať digitálne personalizované vzdelávanie do výučby jasná: Určite a čím skôr. Nie však bezhlavo, ale premyslene a postupne. Pokojne by som začal s najväčšími strašiakmi, ktorými sú matematika, fyzika a chémia na druhom stupni vzdelávania. Prečo? Pretože tam by sme videli výsledky okamžite. Najhoršie je však váhanie. Vývoj totiž nezastavíme a každý rok otáľania sa nám negatívne vráti na našich demotivovaných deťoch. Vráťme im budúcnosť a urobme znova školu hrou. Tentoraz modernou, digitálnou.
Personalizované vzdelávanie bez učiteľa: Budúcnosť, alebo slepá ulička?
Digitálna revolúcia, ktorej sme svedkami, dramaticky mení ľudskú spoločnosť, život každého človeka. Menia sa spôsoby, akými fungujú celé odvetvia – a školstvo nie je výnimkou. Vznikajú nové vzdelávacie platformy, digitálne pomôcky a nástroje, do vyučovania preniká umelá inteligencia, učebné aplikácie používajú gamifikáciu na zvýšenie motivácie študujúcich. Čo je gamifikácia? Učenie, ktoré sa tvári ako hra. Vzdelávací program či aplikácia požíva na motiváciu študenta prvky z hier (z angl. game). Lekcie sú levely, za správne odpovede a úspechy zbierate body (napr. mince, diamanty či srdiečka rôznych fareb, a teda hodnôt). Naopak, za omyly a chyby strácate takéto kredity alebo prídete rovno o životy. Keď ich vyčepáte, bezpatná hra sa končí. Buď musíte začať odznova, alebo pokračujte, iba ak zaplatíte ozajstnými peniazmi. Samozrejme, využitie prvkov z hier znamená, že môžete figurovať v rebríčkoch, súťažiť s ďalšími študentami a to z hociktorého kúta sveta alebo s nimi viesť priame vedomostné súboje. To všetko nemierne motivuje. Pravidelnosť vzdelávania sa nenápadne mení na zvyk, nikedy až na rituál či návyk. Všetko závisí len na študentovi.
Najmä pre mladších žiakov, ktorí vyrastajú v digitálnom svete, je herný prvok prirodzeným spôsobom, ako sa učiť bez pocitu povinnosti.
Príkladov je nespočetne, za všetky uveďme na celom svete populárnu aplikáciu na učenie cudzích jazykov Duolingo. Jej používanie je jednoduché, zrozumiteľné, hravé a motivačné. Pomôže vám rozšíriť si slovnú zásobu, prekonať ostych pri rozprávaní i tiež dostať pod kožu gramatiku. Preto má úspech, nasledovníkov a používajú ju milióny ľudí, ktorí sa pomocou tejto aplikácie prirodzene a nenútene vzdelávajú. V tejto súvslosti sa čoraz častejšie ozýva otázka: Bude raz možné vzdelávať sa úplne bez učiteľa – efektívne, motivovane a s plne personalizovaným prístupom? Duolingo je príklad, že sa to deje už dnes. Sme však len na začiatku.
Predstavme si systém, ktorý sa dokáže učiť spolu s nami. Pozná naše silné a slabé stránky, automaticky prispôsobuje obsah aj tempo výučby, poskytuje okamžitú spätnú väzbu a motivuje nás výzvami či virtuálnymi odmenami. V spojení s gamifikáciou môže byť učenie zábavné ako hra – a práve to môže byť pre mnohých žiakov kľúčové. Navyše takýto systém môže byť vyvíjaný a testovaný na veľkých počtoch žiakov, čo vedie k jeho vyladeniu na mieru pre rôzne cieľové skupiny, napríklad podľa stupňa vedomostí, potrieb a cieľov študenta, samozrejme podľa veku, profesie, kultúrneho prostredia, pohlavia, koníčkov a podobne. Takýto systém, nebojme sa ho označiť digitálny učiteľ, na rozdiel od skutočného pedagóga z mäsa a kostí, nepozná únavu, nezabudne látku, nehodnotí subjektívne. Je tu vždy a reaguje v reálnom čase, teda - je pre vás kedykoľvek k dispozícii.
Čo nahradiť žiadna technológia nedokáže ?
Adaptívne systémy založené na umelej inteligencii sú dnes schopné analyzovať odpovede žiakov, identifikovať ich slabiny a podľa toho upravovať ďalší obsah. Platformy ako Khan Academy, Duolingo či SmartBooks ukazujú, že personalizácia vzdelávania už prebieha. A s nástupom generatívnej AI, ktorá vie komunikovať prirodzenejšie, vysvetľovať látku a dokonca vytvárať nové úlohy na mieru, sa posúvame opäť o krok ďalej.
Gamifikácia túto personalizáciu posúva do ešte atraktívnejšej roviny a môže byť silným motivačným prvkom, ktorý v tradičnej škole často chýba.
Napriek všetkým výhodám má technológia aj svoje limity. Učiteľ nie je len sprostredkovateľ učiva. Je to mentor, ktorý vedie, motivuje, všimne si neistotu v pohľade, reaguje na frustráciu či nadšenie. Vie, kedy povzbudiť, kedy uvoľniť napätie, kedy zasiahnuť. Okrem toho, že učí, aj vychováva – nielen vedomosťami, ale aj vlastným príkladom.
Škola zároveň nie je len miesto odovzdávania poznatkov. Je to sociálny priestor, kde sa žiaci učia spolupracovať, komunikovať, riešiť konflikty, formovať názory a rešpektovať autoritu či spolužiakov. Tieto „mäkké zručnosti“ sú často kľúčové pre život, no v prostredí izolovaného vzdelávania pred obrazovkou môžu chýbať.
Riziká izolovaného učenia
Čisto technologický prístup k vzdelávaniu môže viesť k izolácii a digitálnej demencii. Chýba sociálny kontakt, zdieľané zážitky, možnosť zlyhať v bezpečnom prostredí a poučiť sa z toho. Navyše, aj najinteligentnejší algoritmus má svoje limity – nemá intuíciu, nevníma kultúrny kontext, nerozumie humoru ani frustrácii spôsobenej problémami mimo učiva.
Navyše,niektorí žiaci môžu stratiť motiváciu – nie každý je schopný samostatne si organizovať učenie bez vonkajšieho vedenia. Hoci gamifikácia môže motiváciu posilniť, nie je univerzálnym riešením. A hoci personalizácia môže látku prispôsobiť, nikdy nenahradí ľudský kontakt a podporu.
Majme na pamäti aj problematiku digitálneho vylúčenia. Mnohé deti zo sociálne slabších rodín nemajú prístup k dostatočne výkonným zariadeniam, stabilnému internetu či tichému priestoru na učenie. Pandémia COVID-19 tento problém naplno odhalila – tisíce detí vypadli z procesu vzdelávania len preto, že nemali technické vybavenie.
V neposlednom rade sa snažíme deti motivovať k činnostiam mimo smartfónu a tabletov. Posilnené digitálne vzdelávanie by ich prirodzene priviedlo ešte k intenzívnejšiemu
Revolúcia na vysokých školách: Prežijú záverečné práce nástup umelej inteligencie?
- Upozornenie
Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora
