Krajina je taká malá, že na Slovensku by sa nedostala ani do prvej desiatky najľudnatejších miest. Lichtenštajnsko má 40-ťtisíc obyvateľov. Za susedov má Švajčiarsko a Rakúsko, čo sa dá považovať za výhodu. Len tí by z nej však nedokázali vyrobiť druhú najbohatšiu krajinu Európy podľa príjmu na obyvateľa.
Podľa rebríčka Svetovej banky pre rok 2021 je najbohatšou krajinou Európy (a treťou na svete) z pohľadu HDP na obyvateľa Monako pred Lichtenštajnskom. Pre ostatné krajiny by sa našiel aj novší údaj, ale mikroštáty s lákavým daňovým systémom o sebe nezverejňujú údaje tak často. Lichtenštajnský princ je šiestym najbohatším monarchom na svete s odhadovaným majetkom na úrovni päť miliárd eur. Vládne totiž malej krajine, ktorá je gigantom v oblasti offshore finančných centier a daňových rajov.
Viac firiem ako ľudí
Cudzinci tu platia minimálne dane, bankové tajomstvo je posvätné a politická stabilita príkladná. Krajina má menovú úniu so Švajčiarskom, už viac ako sto rokov sa tu platí švajčiarskym frankom. Obchodnú dohodu má podpísanú s EÚ aj Švajčiarskom. To znamená voľný prístup na trhy dvadsiatich deviatich krajín so štyristopäťdesiatimi miliónmi obyvateľov.
Kľúčový je liberálny ekonomický systém a atraktívne podmienky pre zahraničné firmy. Jedinú daň, ktorú platí firma s príjmami výhradne zo zahraničia, je kapitálová daň vo výške desatiny percenta kapitálu ročne, minimálne však 1 000 frankov. Aristotle Onassis, grécky miliardár a vlastník najväčšej súkromnej flotily pravidiel na svete, tu mal uloženú polovicu majetku.
Niet divu, že v krajine bolo kedysi viac firiem ako ľudí. Podľa tajomníka ministerstva financií tam sídlilo takmer 80-tisíc trustových (zvereneckých) spoločností. Pre bohaté rodiny ide o obľúbený spôsob, ako spravovať bohatstvo naprieč generáciami. V posledných rokoch Lichtenštajnsko urobilo viaceré reformy, vstúpilo do MMF a zredukovalo počet aktívnych trustov na 20-tisíc.
Ako sa však tento rok opäť ukázalo, nevyriešilo to problém s pochybným pôvodom peňazí, ktoré sa tu spravujú. Zatiaľ čo na Ukrajine už tretí rok prebieha vojna s Ruskom, ruskí oligarchovia nachádzajú v Lichtenštajnsku pokojné vody a bezpečie. Reality, jachty, investičné portfóliá – všetko je chránené. Alebo bolo, donedávna.
Americké ministerstvo financií uvalilo sankcie na niekoľko Rusov a trusty registrované v Lichtenštajnsku. Ide o vysoké šarže blízke Vladimírovi Putinovi. Napríklad miliardár Vladimir Potanin či Gennadij Timčenko.
Ruskí manažéri utiekli
Zatiaľ čo skutočne zasiahnutých je niekoľko firiem, podobných krokov sa môže oprávnene obávať ďalších takmer 500 trustov. Z nich 350 je aktuálne bez správy a potrebuje nových manažérov. Pre ďalšie sa hľadá likvidátor, pretože skrachovali. Spoločným menovateľom je, že manažment z firiem doslova ušiel.
Pred rokom 2022 si mohli ruskí oligarchovia užívať svoje miliardy v západných krajinách, ktorým sa v oficiálnych ruských médiách hovorí ako o „prehnitých, skorumpovaných a úpadkových“. Po roku 2022 však nastal problém. Najbohatším Rusom zostal majetok na Západe, zatiaľ čo oni musia byť v Rusku. Majetok najbohatších Rusov v zahraničí podľa analýzy americkej NPER, ktorá skúmala toky v daňových rajoch, dosahuje päťdesiat percent HDP Ruska, teda približne jeden bilión dolárov.
Teraz sa tento majetok stáva pákou Donalda Trumpa, aby dosiahol mier na Ukrajine. Novozvolená vláda Lichtenštajnska sa snaží krízu vyriešiť. Pre krajinu to bude výzva, pretože si vybudovalo povesť bezpečného prístavu pre aktíva, kde sa platia nízke dane a nikto sa zbytočne na nič nepýta.
Testom prejde nielen jeho bankový sektor, ale celá štruktúra finančného trhu. Zatiaľ čo ruskí oligarchovia prídu o časť majetku, Lichtenštajnsko sa musí (podobne ako susedné Rakúsko a Švajčiarsko) adaptovať na novú geopolitickú realitu, kde politika a financie úzko súvisia a navzájom sa ovplyvňujú.
